Rok býval v prázdnom meste, ktoré čínski developeri postavili pre 400-tisíc ľudí a nikto sa doň nenasťahoval, pár kilometrov od Singapuru, kde vznikla Network School. Experiment, ktorý skúša postaviť krajinu budúcnosti od nuly. Dávid Stancel, autor knihy CoinStory a podnikateľ v kryptomenách, už šesť rokov žije medzi kontinentmi. Hovorí o tom, prečo sa každé leto vracia do Európy, čo si na Slovensku všimol až zvonka, a prečo sa obáva, že sme stratili chuť budovať. Aj o tom, že mať krajinu rád a byť z nej sklamaný sa dá naraz.
Na úvod by si sa mohol stručne predstaviť čitateľom Slovak Global Network. Čomu sa dnes profesionálne venuješ, ako si sa dostal k nomádskemu životu a čo ťa priviedlo až na hranicu Malajzie a Singapuru?
Šesť rokov žijem medzi kontinentmi. Môj base mám v Južnej Amerike, ale väčšinu času posledné roky trávim v Ázii. Profesionálne som v kryptomenách už 12 rokov: staval som produkty, služby a startupy, prednášal som na Ekonomickej univerzite v Bratislave a na FIIT STU a napísal som knihu o histórii kryptomien.

Cestovanie pre mňa nikdy nebolo o dovolenke. Chcel som vidieť zaujímavé miesta a projekty na vlastné oči. Nie čítať o nich, ale byť pri tom. Posledný rok som strávil na hranici Malajzie a Singapuru kvôli projektu Network School, kde som sa stal rezidentom. Je to techno-optimistický hub v špeciálnej ekonomickej zóne medzi oboma krajinami a založil ho kryptomiliardár Balaji Srinivasan. Najviac ma na tom fascinuje myšlienka za tým. Balaji v knihe The Network State tvrdí, že nové krajiny budúcnosti nevzniknú vojnou ani revolúciou, ale presne opačne: najprv sa online sformuje digitálna komunita a tá potom zostúpi do fyzického sveta a získa územie. Network School je pokus urobiť to v praxi.
Singapur patrí medzi najvyspelejšie krajiny sveta, Malajzia je úplne iný svet a ty si žil presne na tej hranici. Ako sa tam žije, čo ťa na tom prostredí najviac fascinuje a v čom je najväčší rozdiel oproti Slovensku?
Od Singapuru ma delil vzdušnou čiarou asi kilometer. Autom pol hodinu, lebo treba prejsť hranicou. A práve tá hranica patrí medzi najvyťaženejšie priechody na svete, denne cez ňu do Singapuru dochádzajú za prácou desaťtisíce ľudí z Johor Bahru. Ja som ale nebýval v Johor Bahru. Býval som vo Forest City a to je príbeh sám o sebe. Mesto duchov. Pred pár rokmi ho postavili čínski developeri a odvtedy zostalo prázdne. Infraštruktúra pripravená pre 400-tisíc ľudí, v pôvodnom pláne dokonca pre 700-tisíc. A nikto v nej nebýva, respektíve, teraz tam býva menej ako 10 000 ľudí. Presne preto si ho Network School vybrala. Prázdne mesto s hotovou infraštruktúrou, pár kilometrov od globálneho hubu, s dobrým letiskovým spojením a v špeciálnej ekonomickej zóne s daňovými výhodami. Ak chcete postaviť novú komunitu na zelenej lúke, lepšie podmienky čo sa týka infraštruktúry nájdete ťažko.
Zaujímavé je, že práve teraz sa to celé mení. Od začiatku septembra sa projekt sťahuje z Malajzie do Kazachstanu, takže tam smerujem ďalej. Rozdiel medzi tými dvoma krajinami je pritom obrovský. Singapur je extrémne vyspelý, moderný, profesionálny. Je to globálne finančné centrum plné expatov z celého sveta. Južná Malajzia je iná planéta: podstatne lacnejšia, ale aj oveľa menej medzinárodná. V Johor Bahru žijú prevažne miestni. Kuala Lumpur je už iný príbeh, tam je expatská komunita väčšia.
Napriek tomu, že posledné roky žiješ mimo Slovenska, každé leto tráviš v Európe. Akým aktivitám si sa počas leta venoval? Na čo sa vždy najviac tešíš a ktoré veci si si na Slovensku začal vážiť až po rokoch života v zahraničí?
Leto v Európe je slnečné a hlavne je zaplavené kultúrnymi podujatiami. Nemyslím len hudobné festivaly, ale aj rôzne konferencie a biznisové akcie, na Slovensku napríklad Forbes Business Festival alebo komunitné eventy v The Spot. Okrem týchto eventov tu v lete rád objavujem aj prírodu. A práve preto si myslím, že Európa v lete je jednoducho najlepšie miesto na svete. A keďže sa venujem aj plážovému tenisu, tak veľa času trávim na tréningoch.
Čo si vážim až po rokoch vonku, je komfort života tu. Historické stredovedké mestá s námestiami, ktoré sú super pre chodcov. To mi v Ázii chýba. V Singapure a Malajzii sa ešte celkom dobre chodí pešo, chodníky fungujú. Ale v Thajsku alebo na Bali, kde som tiež strávil dosť času, je prechádzka po meste skoro nemožná. Európa je stavaná pre chodcov. To si uvedomím zakaždým, keď sa vrátim. A popravde, v Bratislave, alebo aj v Česku si celkom užívam aj obyčajnú cestu električkou. 🙂 A potom sú tu ľudia. Rodina, priatelia, atmosféra, na ktorú som zvyknutý. Zároveň si myslím, že Európa potrebuje reformy, ak má rásť a napredovať. Ale na tom, že sa sem každé leto rád vraciam, to nič nemení.
Keď sa dnes pozeráš na Slovensko zvonka, čo podľa teba robíme lepšie, než si sami uvedomujeme? A naopak, kde vidíš najväčší priestor na zlepšenie alebo inšpiráciu zo zahraničia?
Podarilo sa nám nazbierať bohatstvo a vybudovať fungujúce krajiny, a to platí pre Európu ako celok. Máme krásnu prírodu. Máme stále relatívne nižšie náklady na prácu v porovnaní so západom, hoci aj to sa mení rýchlo. Máme slušný prístup k verejnému zdravotníctvu. Alebo aj relatívne fajn level čistoty ovzdušia. Uvedomíte si to až vtedy, keď žijete inde. Pokrok a inovácie sa tu však zastavili, respektíve sa hýbu pomaly. Nehýbeme sa rovnakým tempom ako Amerika alebo Ázia. Obávam sa, že Európa a Slovensko s ňou sa stali príliš byrokratickými a preregulovanými. Ducha budovania a vynachádzania sme stratili v komforte nášho života.
„Najlepšie to vidno na tom, čo obnáša založiť a viesť firmu. Koľko povinností dopadá aj na úplne malých podnikateľov. A nehovorím len o regulovaných odvetviach ako financie a krypto, kde sa pohybujem. Platí to naprieč celým podnikaním.“
Inšpirovať sa máme kde – Dubaj, Singapur, Hongkong. Miesta, ktoré stavili na uvoľnenejšie pravidlá a daňové výhody, pritiahli si tým firmy z celého sveta a za pár desaťročí prešli od bezvýznamných osád ku globálnym finančným centrám. A stačilo na to jediné: aby štát prestal hrať paternalistickú pestúnku, ktorá sa musí postarať o všetko, a nechal firmy inovovať. To je hlavná vec, ktorá by sa mala zmeniť. Zároveň si uvedomujem, aké je to ťažké. Nejde len o regulácie, ale o celé štruktúry a byrokratické zmýšľanie, ktoré je prítomné všade. A práve to brzdí pokrok.
Život v rôznych krajinách človeka prirodzene mení. Ako cestovanie a pôsobenie v medzinárodnom prostredí ovplyvnili tvoj pohľad na život, úspech, prácu či medziľudské vzťahy?
Začnem tým ťažším.
„Keď človek často mení miesto, ťažko sa mu budujú hlboké, dlhodobé vzťahy. To je daň, ktorú si nomádsky život vyberá.“
Moji najbližší priatelia sú stále v strednej a východnej Európe, na Slovensku a v Česku. To sa nezmenilo a asi ani nezmení. Na druhej strane sa mi otvorila obrovská sieť kontaktov a stretol som množstvo zaujímavých ľudí. Aj biznisovo mi to veľmi pomohlo. Popri budovaní krypto produktov mám totiž aj poradenskú agentúru, kde s tímom vývojárov staviame digitálne produkty a radíme finančným inštitúciám a krypto firmám. Práve cestovanie mi pomohlo túto prax rozbehnúť a získať klientov. Ale to hlavné, čo mi dalo, je perspektíva. Vidíte, že veci sa dajú robiť inak. Že biznis môže fungovať úplne odlišne, než ste zvyknutí. Nazval by som to biznisovou neuroplasticitou: schopnosťou preprogramovať si, čo považujete za normálne.
Najlepšie to ilustruje jeden kontrast. Strávil som pár mesiacov v New Yorku, v kanceláriách A16Z, jedného z najväčších a najvplyvnejších technologických investorov na svete, ktorý stojí za firmami ako Facebook, Airbnb či Coinbase. Staval som tam svoj predchádzajúci startup Cork, poistenie proti depegu naviazaných krypto aktív. Teda ochranu pre prípad, že kryptomena, ktorá má držať pevný kurz voči doláru, ho stratí. A potom som napríklad žil pár mesiacov na Bali, kde sú komunity digitálnych nomádov a expatov. New York je vysoký kortizol, vysoký výkon, vysoký stres. Bali je uvedomelejší, pomalší život v malých komunitách. Dva úplne odlišné svety. Fascinuje ma otázka, či sa dajú spojiť: vziať si z každého to, čo vo mne rezonuje, a poskladať z toho niečo vlastné.
Dlhodobo sa venuješ technológiám a ich histórii, ktorú mapuješ aj vo svojej knihe CoinStory. Umelá inteligencia, automatizácia či digitálne financie sa postupne stávajú súčasťou bežného života. Čo by si poradil ľuďom, ktorí technológiám prirodzene neholdujú, no uvedomujú si, že budúcnosť sa bez nich nezaobíde? Ako si udržať prehľad a nestratiť s nimi krok?
Žijeme v mimoriadne vzrušujúcom období ľudských dejín. A som presvedčený, že tieto technológie bude musieť prijať každý jeden človek. Jednoducho preto, aby zostal relevantný a aby sa mu žilo lepšie. Veci sa dajú robiť rýchlejšie a produktívnejšie a tomu sa nedá vyhnúť. Keď som písal CoinStory, narážal som znova a znova na ten istý vzorec: kto sa novej technologickej vlne bránil, ten na to nakoniec doplatil. Ja sám intenzívne pracujem s Claude Code. Postavil som si okolo neho rozsiahle systémy, cez ktoré riadim projekty aj osobný život a automatizujem procesy, ktorým sa musím venovať. Podľa mňa je to najlepší nástroj, aký je dnes k dispozícii.
Každému by som odporučil, aby to jednoducho skúsil. Áno, beží v termináli a to môže na prvý pohľad odradiť. Ale nie je to nástroj len pre vývojárov. Keď investujete trochu času do toho, aby ste sa naučili pracovať s terminálom a nastavili si to, ďalej to už ide samo. Chce to nejakú energiu a ladenie, kým si doladíte vlastné procesy a naučíte sa, ako nástroju dodať správny kontext. Oplatí sa to. Zároveň je tu druhá strana mince a je podľa mňa rovnako dôležitá. Musíme si veľmi vedome ustrážiť rovnováhu. Máme fantastické nástroje, ktoré nás robia produktívnymi, ale potrebujeme aj dosť času offline. Nesmieme dovoliť, aby nám mozog zaplavil nekonečný prúd obsahu a podnetov z online sveta. A ešte jedna vec, ktorá je asi najväčšia výzva zo všetkých: nesmieme outsourcovať všetko naše rozhodovanie.

„Umelej inteligencii treba odovzdať to, čo je rutinné a čo sa dá zautomatizovať. Ale mozog musíme nechať zapojený, musí ďalej riešiť ťažké problémy sám.“
Používať AI vedome. To je podľa mňa dnes najväčšia úloha, pred ktorou stojí každý z nás.
Ako vnímaš Slovensko z pohľadu podnikania, inovácií a technologického prostredia? Vidíš potenciál, aby sa viac Slovákov žijúcich v zahraničí zapájalo do rozvoja krajiny, aj keď tu nežijú natrvalo?
Startupovú scénu vnímam pozitívne, kvalita je tu dobrá. Máme silný technologický talent a to nám nikto nezoberie. Kde to drhne, je kapitál. Prístup k rizikovému kapitálu je obmedzený a nemáme kultúru angel investovania, akú poznajú v Spojených štátoch. Tam je bežné, že úspešný podnikateľ preinvestuje časť peňazí späť do mladších firiem. U nás to funguje len okrajovo. K tomu sa pridáva to, o čom som už hovoril: zbytočná byrokracia, vyššie dane a množstvo papierovania, ktoré dopadá na podnikateľov. Priestor na zlepšenie je obrovský.
Čo sa týka Slovákov v zahraničí, myslím si, že aj keď človek odíde, mal by zostať aspoň v obmedzenej miere aktívny a snažiť sa ovplyvňovať smerovanie krajiny. A nemusí to byť cez politiku, možností je viac. Mentoring a koučing pre slovenských podnikateľov a startupy. Pomoc s financovaním. Otváranie dverí k zahraničným investorom a kontaktom, ku ktorým by sa sami nedostali. Alebo podpora neziskových organizácií, ktoré tu robia zmysluplnú prácu. Sám sa o to snažím. Vďaka svojej práci, ale aj mimo nej, radím viacerým startupom v regióne a podporujem niekoľko neziskoviek, niektoré z nich som v minulosti sám spoluzakladal. A hoci sa politike zámerne vyhýbam a nekomentujem ju, v minulosti som spolupracoval s Národnou bankou na krypto reguláciách a snažil sa ovplyvniť legislatívu týkajúcu sa krypta a startupového ekosystému.
Aké sú tvoje ďalšie profesijné aj osobné plány? Vieš si predstaviť, že by si raz žil opäť na Slovensku, alebo je pre teba medzinárodný život prirodzenou súčasťou budúcnosti?
Momentálne pracujem na viacerých krypto projektoch v poradenskej pozícii a zároveň budujem firmu, ktorá sa venuje globálnej mobilite. Volá sa Polystate a pomáha medzinárodným podnikateľom a digitálnym nomádom vybaviť si rezidenciu v Južnej Amerike alebo nastaviť firemné štruktúry v jurisdikciách, kde to pre nich dáva väčší zmysel než v Európe.
Čo sa týka návratu: viem si predstaviť, že by som sa raz vrátil. Skôr by to však bola Praha než Slovensko. Má to viacero dôvodov. Praha ponúka lepšie medzinárodné prostredie pre rast firmy a v mnohých ohľadoch aj priaznivejší daňový režim. Kvalita vzdelávania a zdravotníctva je vyššia. A pritom je stále blízko Slovenska, pôsobí tam veľa šikovných Slovákov.
Čo pre teba dnes znamená Slovensko? Máš pocit, že sa tvoj vzťah ku krajine počas rokov života v zahraničí zmenil? Zapájaš sa do slovenských komunít alebo iniciatív a v čom podľa teba spočíva sila Slovákov žijúcich po celom svete?
Slovensko je pre mňa stále miesto, kam sa rád vraciam. Miesto, ktoré mám rád, aj vďaka ľuďom a priateľom, ktorí tu sú. Zároveň je to krajina, ktorú by som chcel vidieť prekvitať, a rád by som pomohol tomu, aby napredovala a rástla. Lenže často som sklamaný z toho, čo sa u nás deje na úrovni vlády. Takže moje pocity sú veľmi ambivalentné. Láska ku krajine a sklamanie z jej smerovania vo mne existujú súčasne. Do slovenských komunít a iniciatív sa zapájam a v niekoľkých z nich sa snažím byť dosť aktívny. Napríklad SlovakPro a viaceré ďalšie.
„A v čom je sila Slovákov vo svete? Sme odolní. Sme kreatívni, vieme si poradiť a naučili sme sa navigovať aj v sub optimálnych podmienkach.“
To je vlastnosť, ktorú si všímam na Slovákoch. A potom je tu spolupatričnosť. Z mojej skúsenosti platí, že stretnutie so Slovákom v zahraničí je oveľa viac spájajúce než s ktoroukoľvek inou národnosťou. A paradoxne aj spájaucejšie, než keď toho istého človeka stretnete doma. Je v tom niečo výnimočné.

Ak by si mohol odkázať jednu vec Slovákom, ktorí žijú na Slovensku, a jednu tým, ktorí dnes budujú svoj život v zahraničí, čo by to bolo?
Slovákom doma odkazujem: choďte von. Skúste projekt alebo prácu v zahraničí, cestujte, pozrite sa, ako veci fungujú inde. Zistíte dve veci naraz. Čo považujeme za samozrejmosť a inde to nie je vôbec štandard. A naopak, čo inde funguje bežne a nám to tu chýba. Tá skúsenosť človeka nesmierne obohatí.
A Slovákom, ktorí si budujú život vonku: nezabúdajte, kde máte korene. Nájdite spôsob, aspoň nejaký, ako svoju skúsenosť preniesť späť a urobiť doma dopad. Nemusí to byť veľké gesto. Ale malo by byť.
Začať môžete už tu, cez dotazník SGN Chceme ťa spoznať. Spojte sa, zostaňte v kontakte a získavajte informácie o príležitostiach a dianí v slovenskej komunite doma aj vo svete.
Rozhovor vznikol v spolupráci s The Spot.