Juraj Zámečník študoval na Oxforde, pracoval pre Airbus aj vo francúzskej energetike. Dnes však buduje z Bratislavy startup 3IPK, ktorý prepája blockchain s vesmírom, letectvom a obranou. V spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou prinášajú zo Slovenska do sveta technológie, ktoré zabezpečujú autenticitu a integritu dát v kritickej infraštruktúre. V rozhovore hovorí o tom, prečo sa rozhodol vrátiť, ako môže Slovensko zohrávať rolu vo vesmírnom priemysle a prečo je dôležité budovať niečo veľké práve doma.
Študovali ste v Oxforde, pracovali vo Francúzsku aj Nemecku – čo vo vás dozrelo, že ste sa rozhodli budovať 3IPK z Bratislavy?
S kolegami, s ktorými sme zakladali 3IPK, sme sa rozhodli ísť tam, kde prostredie už poznáme. Vedeli sme, že zakladáme softvérovú firmu, takže nebolo nutné budovať výrobné haly, pretože sme nešli vyrábať krídla do lietadla. Kľúčové pre nás bolo, že sme potrebovali dobrý tím. A práve v Bratislave je naozaj dobrý technický talent, čo sa týka softwerov. Ja som v Bratislave krátko študoval na elektrotechnike, takže som vedel, že tá disponibilita technického talentu tu je. My si nevieme sami napísať ani čiarku kódu – potrebovali sme na to šikovných ľudí, ktorí vedeli urobiť to, čo my sme mali v hlave.
Pre niekoho by mohol byť návrat zo sveta na Slovensko krok späť – vy ste ho otočili na krok vpred. Čo vás presvedčilo, že Slovensko je dobrý základ pre globálny projekt?
Náš štart bol pragmatický – softvér sa dá tvoriť odkiaľkoľvek. Ale od začiatku sme vedeli, že náš trh je v Európe. Absolvovali sme akceleračné programy ako SpaceFounders či SAFIn vo Francúzsku a Nemecku, čo nám otvorilo dvere do inovačných ekosystémov. Zároveň sme dokázali získať kapitál od slovenského fondu Crowdberry a neskôr sme otvorili pobočku vo Francúzsku. Za najzásadnejší krok považujem, že Slovensko sa medzičasom stalo asociovaným členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Ak by sa to nestalo, asi by sme začali uvažovať o odchode do zahraničia, pretože toto je dôležitý element toho, aby sme mali prístup k tendrom napr. členských štátov. Do budúcna je veľmi dôležité aby štát podporoval takéto technologické riešenia, ktoré prinášajú pridanú hodnotu, ale obávam sa že v súčasnosti si to vedenie štátu dostatočne neuvedomuje.
V 3IPK prepájate blockchain s letectvom, obranou a vesmírom. Ako vznikol nápad a čo bola vaša vízia od začiatku?
Nápad vznikol počas mojej práce v Airbuse. Pracoval som v prostredí, kde komponenty a dáta vznikajú naozaj globálne – naprieč celou planétou – a musíte vedieť s istotou preukázať, že dáta, na ktoré sa pozeráte, sú presne tie správne. Napríklad vibračná krivka z testu, ktorá potvrdzuje súlad s bezpečnostnými normami, musí byť overiteľná – musíte si byť istí, že nejde o omylom alebo zámerne zamenený súbor. V prostredí, kde sa zdieľajú excelovské tabuľky cez e-mail, je to veľmi náročné. Teda videl som, aké náročné je zabezpečiť autenticitu a integritu dát v dodávateľských sieťach a pri certifikáciách a to bol podnet k tomu, aby som vymyslel na tento problém riešenie.
Čo sa týka blockchainu, my nie sme žiadna kryptofirma, nemáme žiaden token ani nikdy sme nič také nemali. Naše riešenie je čisto priemyselné, pričom využívame dve vlastnosti blockchainovej technológie – nemeniteľnosť dát a ich dohľadateľnosť. Naše riešenia tieto vlastnosti využívajú bez potreby prenášať citlivé dáta.
Zároveň videli sme, že tento problém s dátami je univerzálny – netýka sa len letectva, ale aj vesmíru a obrany. Preto sme sa rozhodli postaviť produkt, ktorý je dostatočne flexibilný, aby sa dal aplikovať naprieč týmito sektormi. Náš produkt by sa určite dal využiť aj v rôznych iných odvetviach, avšak letectvo, vesmír a obrana sú také challenging odvetvia, kde ma to obzvlášť baví.
K čomu vie váš produkt prispieť z hľadiska obranyschopnosti?
V moderných konfliktoch vidíme rastúci význam autonómnych systémov, ako sú drony vybavené umelou inteligenciou, ktoré musia fungovať aj v podmienkach bez priameho spojenia s operátorom – napríklad keď dôjde k elektromagnetickému rušeniu. Takéto systémy sa spoliehajú na dáta a modely strojového učenia. Ak by nepriateľ dokázal manipulovať dáta, na ktorých sa model trénuje, alebo zmeniť parametre už natrénovaného systému, mohlo by to viesť k tragickým následkom – autonómny systém by napríklad zasiahol nesprávny cieľ – v lepšom prípade by padol do poľa, v horšom zaútočil na nemocnicu.
„Naše riešenia dokážu zabezpečiť integritu týchto dát, bez potreby vedieť, čo obsahujú – čo je v obrannom sektore kľúčové.“
Aj preto sme minulý rok podali návrh do Európskeho obranného fondu, aby sme túto technológiu ďalej rozvinuli pre praktické vojenské využitie.
Využívate blockchain technológie v odvetviach, ktoré sú extrémne konzervatívne a bezpečnostne náročné. Ako si získavate dôveru?
Pred piatimi rokmi ľudia nevedeli poriadne ani vysloviť blockchain, dnes už je to iné. Získavame dôveru cez konkrétne výsledky – napríklad spoluprácou s Európskou vesmírnou agentúrou alebo referenciami od korporácií ako Airbus či Thales. Náš prístup je postavený na pragmatickej argumentácii – dokážeme zabezpečiť autenticitu dát bez toho, aby sme k nim museli mať prístup. A to je niečo, čo v obrannom sektore veľmi rezonuje.
Ako konkrétne prebieha spolupráca s Európskou vesmírnou agentúrou a na akých projektoch sa podieľate?
Tá spolupráca s Európskou vesmírnou agentúrou je pre nás úplne kľúčová. Prvý kontrakt sme získali ešte v roku 2020, keď Slovensko nebolo ani len asociovaným členom ESA, ale len spolupracujúcou krajinou.
„Boli otvorené výzvy na inovatívne riešenia – prihlásili sme sa a uspeli. Išlo o relatívne malý projekt, no s veľmi dobrým výsledkom. Bol to náš vstupný bod.“
Odvtedy sme sa zúčastnili viacerých výziev a tendrov – niektoré boli úspešné, iné nie. Postupne sme sa naučili, ako správne kreovať konzorciá, s kým spolupracovať a ako vôbec funguje celý systém verejného obstarávania v rámci ESA. Dnes už máme v tomto smere omnoho viac skúseností a veríme, že tento rok bude náš úspešný pomer ešte lepší.
Veľmi si vážime aj spoluprácu so Slovak Space Office, ktorý funguje v rámci SARIO a zastrešuje vesmírne aktivity medzi ministerstvami hospodárstva a školstva. Je to malý tím, ale robí dôležitú prácu. Zároveň však treba povedať, že z pohľadu vlády je záujem o inovatívny vesmírny či obranný priemysel stále nedostatočný. Investujeme veľa do munície a diel, čo je pochopiteľné, ale inováciám sa zatiaľ venuje menej pozornosti. Verím, že iniciatíva RE-ARM Europe by mohla priniesť zmenu a podarí sa tak vysvetliť politikom, že inovácie môžu byť aj politicky zaujímavá téma. Ekonomika krajiny z toho môže dlhodobo benefitovať.
Veríte, že Slovensko má na to, aby bolo súčasťou európskeho vesmírneho alebo obranného inovačného reťazca? Čo nám ešte chýba?
Určite na to má, ale treba tomu dať vyššiu prioritu. Myslím si, že program RE-ARM Europe by mohol byť príležitosťou, ako túto prioritu správne uchopiť. Ide o iniciatívu na úrovni Európskej komisie, ktorá vznikla ako reakcia na zmenu geopolitickej situácie a potrebu zvýšiť vlastnú obranyschopnosť. Európska únia plánuje investovať značné prostriedky nielen do zbrojenia, ale aj do inovácií, ktoré s obranou súvisia.
„A práve inovácie sú kľúčové – vesmír bude čoraz dôležitejším nástrojom pre bezpečnosť, komunikáciu, ale aj ekonomický rozvoj.“
Je preto nevyhnutné, aby Slovensko nezostalo len pri výrobe zbraní, ale zapojilo sa aj do inovačného reťazca, ktorý môže priniesť dlhodobé benefity. Investície do výskumu, startupov a technologických firiem sú cestou k novej generácii priemyslu.
Ak to dokážeme dobre uchopiť na národnej úrovni, môžeme rozvíjať ekosystém, ktorý vytvorí vysokohodnotné pracovné miesta, zvýši našu medzinárodnú relevanciu a zároveň prispeje k bezpečnosti. Ide o strategickú voľbu, ktorá si však vyžaduje pochopenie a odvahu aj zo strany politických lídrov. Investície do vesmíru či obranných technológií nie sú len o raketách, ale aj o dátach, infraštruktúre a vysokohodnotných pracovných miestach. To je príležitosť, ktorú by sme si nemali nechať ujsť.
Ako môžu Slováci žijúci v zahraničí prispieť k budovaniu takýchto projektov „z domu“? Máte skúsenosť s prepájaním slovenského know-how zo zahraničia?
Rozhodne. Aj ja som začínal ako Slovák v zahraničí – keď sme s Máriou Čapovou zakladali 3IPK, ja som ešte žil v Nemecku. Naša spolupráca prebiehala na diaľku, postupne sme sa prepracovali k tomu, že vznikol reálny startup.
„Slováci v zahraničí môžu pomôcť rôznymi spôsobmi – ako mentori, investori či pomôcť s networkingom. Keď startup expanduje do novej krajiny, je obrovskou výhodou, ak tam má niekoho z komunity, kto mu pomôže zorientovať sa.“
My napríklad dnes budujeme sieť kontaktov pre potenciálnu expanziu do USA. Využívame pri tom aj kontakty na Slovákov, ktorí pôsobia na prestížnych univerzitách alebo v technologických firmách. Existujú aj iniciatívy ako SLOVAKPRO – asociácia Slovákov v USA, ktorí chcú pomáhať domácej scéne. Niektorí to robia nezištne, iní hľadajú príležitosť na investovanie či spoluprácu.
Čo by ste odkázali Slovákom v zahraničí, ktorí zvažujú návrat, ale váhajú, či tu nájdu priestor na rast?
Asi najviac záleží na tom, v akej oblasti človek pôsobí. My sme napríklad začínali so startupom úplne od nuly, od zelenej lúky a ten priestor tu rozhodne bol. Teraz sa pozeráme skôr na rast v zahraničí. Pre niekoho iného však môže byť Slovensko veľmi atraktívne miesto na začatie alebo návrat – najmä ak ide o oblasti, kde je tu kombinácia talentu, infraštruktúry a dostupného ekosystému.
Ak niekto prináša inováciu v automotive, v dodávateľských reťazcoch alebo v softvéri, Slovensko a okolité krajiny sú skvelým miestom – je tu silná priemyselná báza a množstvo technických špecialistov. Na druhej strane, ak ide o veľmi špecifický sektor, ktorý sa u nás zatiaľ nerozvíja, môže byť vhodnejšie pôsobiť priamo tam, kde ten ekosystém existuje.
Budovanie 3IPK ste zakotvili v The Spote – prečo práve tento priestor? Čo vám ako tímu prináša a ako vnímate jeho komunitné zázemie?
Sme tu zhruba druhý rok. Predtým sme fungovali v menších priestoroch, ale ako tím sme narástli a hľadali sme prostredie, ktoré by nám poskytlo špičkovú infraštruktúru. Spot je z tohto pohľadu top – čo sa týka kvality priestoru, tímu, technického vybavenia aj celkového setupu.
Spot je výnimočný aj komunitou – prepája rôzne technologické firmy, organizuje zmysluplné podujatia a vytvára živý ekosystém, ktorý nás inšpiruje a zároveň spája s ďalšími inovátormi.
„Vždy, keď k nám prídu návštevy zo zahraničia, reagujú veľmi pozitívne – často nám hovoria, že by najradšej pracovali v takomto prostredí.“
Aká je vaša osobná vízia pre 3IPK v horizonte 5-10 rokov?
Takouto hlavnou víziou je byť skutočne lídrom – globálnym lídrom – v oblasti systémov preukazovania autenticity a dátovej integrity, minimálne v sektoroch vesmíru, letectva a obrany. Osobitne vo vesmíre by sme chceli byť lídrom, ktorí bude tieto služby poskytovať nie len zo Zeme, ale aj priamo pre infraštruktúry, ktoré sú výlučne vo vesmíre.
Predstavujem si to napríklad tak, že naše technológie budú súčasťou systémov zabezpečujúcich dátový tok medzi Zemou a Mesiacom – najmä ak sa naplnia ambície niektorých krajín budovať mesačné základne alebo ekonomické aktivity mimo planéty. V takýchto distribuovaných prostrediach bude kľúčové zabezpečiť, že informácie, ktoré prídu zo Zeme, budú presne tie isté, ktoré sú spracované na Mesiaci, a naopak.
Čo vás dnes motivuje – je to technologická inovácia, dopad, ktorý môžu mať vaše riešenia, alebo niečo úplne iné?
Vo všeobecnosti ma poháňajú dve veci. Jednou z nich je technologická inovácia – nové výzvy, ktoré si vyžadujú kreatívne a technicky náročné riešenia. A druhá vec je neustále učenie – rád sa učím nové veci, čo je pre mňa veľmi dôležitý aspekt.
Zároveň však silným motivačným faktorom je pre mňa samotný produkt, na ktorom pracujeme – že má zmysel, reálne využitie a rieši konkrétny problém. Myslím si, že by ma to bavilo podstatne menej, ak by sme vyvíjali softvér, ktorý by nebol prepojený s niečím tak dôležitým a zaujímavým ako je letectvo či vesmír.
Čo ste sa nové naučili v poslednom čase? V akej oblasti sa radi vzdelávate?
Čo sa neustále učím a kde mám rezervy je oblasť komunikácie. Niekedy vymyslím nejaké veci, ale musím sa naučiť ako ich predať tak, aby im chápali aj ostatní. Teda oblasť komunikácie a celkovo soft skills sú veci, v ktorých sa momentálne snažím zlepšovať.
Akú radu by ste dali niekomu, kto má technické skúsenosti a zvažuje, či sa pustiť do vlastného deeptech projektu?
„Začnite s problémom, ktorý ste zažili na vlastnej koži.“
Toto fungovalo u nás. Riešenie by malo mať praktický zmysel – nemusí byť hneď finálne, ale musí byť praktické.
Rozhovor vznikol v spolupráci s The Spot.
