Keď po rokoch v IT opúšťal rozbehnutý biznis, nehľadal len novú prácu, ale zmysel. Našiel ho v zdravotníctve – v prostredí, ktoré je plné výziev, no zároveň obrovských príležitostí na zmenu. Maroš Noge dnes vedie organizáciu Mladí lekári a hovorí, že skutočná zmena neprichádza len cez peniaze či technológie, ale najmä cez ľudí, ich prístup a každodenné rozhodnutia.
Čo vás priviedlo z IT do zdravotníctva a k vedeniu organizácie Mladí lekári?
Vyštudoval som manažérsku matematiku na Matfyze v Bratislave a už počas školy som začal pracovať v IT. Postupne som sa dostal k budovaniu softvérového štúdia, no časom som si uvedomil, že ma najviac napĺňa samotné budovanie – ľudia, procesy, klienti, nie oblasť.
Začal som hľadať zmenu a pritiahlo ma vzdelávanie. Práve vtedy som narazil na inzerát na LinkedIN-e, kde Tomáš Havran hľadal CEO pre Mladí lekári. Zaujalo ma to hneď, lebo som v tej roli vedel zužitkovať to, čo som sa naučil pri budovaní firmy. Dnes môžem povedať, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí. Zdravotníctvo ma úplne vtiahlo a mám pocit, že som sa tu našiel.
Z IT prostredia ste prešli do zdravotníctva, ktoré má úplne inú dynamiku. Čo vás najviac prekvapilo, či už pozitívne alebo negatívne, keď ste do tejto oblasti vstúpili zvonka?
Na svojej prvej konferencii o zdravotníctve som bol pozitívne prekvapený. Problémy vyzerali byť dobre pomenované, riešenia zrejmé. Keď som sa ale o tom rozprával s ľuďmi, ktorých som tam spoznal, rýchlo brzdili moje nadšenie. Vraveli, že o rovnakých problémoch a riešeniach sa tu diskutuje už roky – bez reálneho posunu.
Zdravotníctvo je z pochopiteľných dôvodov silno regulované, čo implementáciu inovácií prirodzene spomaľuje.
„A veta „takto to robíme 20 rokov, prečo by sme to mali meniť“ tu zľudovela. V IT by ste niečo také nepočuli.“
Dnes sa to však mení. Nástup AI vytvára tlak na inovácie naprieč všetkými odvetviami vrátane zdravotníctva. Aj preto sú moje IT skúsenosti oveľa relevantnejšie, než som pôvodne očakával.
Na akú cieľovú skupinu sú vaše aktivity primárne smerované? Podľa názvu vašej organizácie usudzujeme, že asi pre začínajúcich lekárov. Môžu sa do vášho vzdelávania zapojiť aj lekári s dlhoročnou praxou a ak áno, v čom sú ich potreby odlišné?
S rastom organizácie sa rozširuje aj náš záber. Náš zakladateľ – Tomáš Havran, začínal so vzdelávacími aktivitami ešte počas štúdia medicíny. Dnes vzdelávame nielen medikov a lekárov, ale aj zdravotné sestry a farmaceutov. Čoraz častejšie sa nám ozývajú skúsení lekári, ktorí sa pýtajú, či sú „ešte cieľovka“. Preto aj zvažujeme rebranding.
„Nech je jasné, že sme otvorení každému, kto chce rásť.“
Medici u nás nájdu napríklad pomoc pri výbere špecializácie, mladší lekári podporu pri nástupe do praxe alebo v atestačnej príprave. A potom sú témy relevantné pre všetkých – komunikácia s pacientom, leadership, inovácie. Nášho webináru o AI a ChatGPT sa len vlani zúčastnilo vyše 800 lekárov a lekárok.
Kde podľa vás vzniká najväčší nesúlad medzi tým, čo sa lekári naučia na univerzite, a tým, čo im v praxi reálne chýba?
Vlani sme realizovali prieskum medzi takmer 1 200 lekármi. Vyše 72 % uviedlo, že sa na prax necítili pripravení. Neistí sa cítia najmä pri riešení akútnych stavov a klinickom rozhodovaní. Hneď za tým skončila práca s nemocničnými systémami, ktorú označilo 60 % respondentov.
Zároveň takmer 60 % z nich považuje za najprínosnejšie stáže na klinikách. To jasne ukazuje, kde je problém – vzdelávanie je stále príliš teoretické. Ak chceme pripraviť lekárov na realitu, musíme ho výrazne viac priblížiť praxi.
Veľa šikovných študentov medicíny študuje v zahraničí, najmä Českej republike, kde pre lepšie podmienky ostávajú potom aj pracovať. Snažíte sa nejako spolupracovať aj s nimi?
Máme viacero účastníkov a absolventov, ktorí sa našich programov zúčastnili aj počas svojho pôsobenia v Česku, Rakúsku či dokonca v Nemecku, takže dá sa to. Teší ma, že viacerí z nich sa plánujú vrátiť. Sú aj takí, ktorí sa už vrátili, alebo sa rozhodli zostať na Slovensku napriek tomu, že odchod zvažovali.
„Motiváciu našli aj v tom, že tu stretli ľudí, s ktorými chcú budovať niečo zmysluplné.“
Vzniká nám komunita proaktívnych lekárov, ktorí si navzájom zdieľajú know-how a podporujú sa.
Väčšinu obsahu publikujeme online. Cez newslettre a podcasty prinášame zdravotníkom prehľad noviniek v rôznych špecializáciách. Dávame si záležať, aby všetko, čo robíme bolo zrozumiteľné, odborne podložené a stálo na ľuďoch z praxe. Naše newslettere odoberá už 14 000 zdravotníkov a medzi nimi aj tí, čo pôsobia v zahraničí. Navyše tento rok plánujeme spustiť aj české verzie newsletterov a do budúcna expandovať aj do ďalších krajín.
V čom je váš leadership program Inkubátor pre lekárov výnimočný?
Najsilnejším rozmerom je komunita. Máme naozaj rôznorodú skupinu – nemocniční aj ambulantní lekári naprieč špecializáciami, s 1 až 15 rokmi praxe. Táto diverzita je sama o sebe hodnotná.
Obsahovo sa zameriavame na to, čo je pre lekárov v praxi dôležité, ale štúdium tomu nevenuje dostatok priestoru. Ako napríklad soft skills, lieková politika, medicínske právo, práca s dátami, podnikanie v zdravotníctve či fungovanie zdravotného systému.
V čom vidíte najväčší posun u lekárov po absolvovaní Inkubátora?
Začnú lepšie chápať systém, v ktorom fungujú, vidia viac príležitostí a vedia, kde sa ďalej rozvíjať. A zároveň získajú komunitu, o ktorú sa môžu oprieť. Aktuálne máme otvorené prihlasovanie do ďalšieho ročníka Inkubátora.
Keď hovoríte, že je potrebná zmena správania, čo si pod tým konkrétne máme predstaviť? Aké malé zmeny by vedeli priniesť veľký dopad v zdravotníctve?
Napríklad absolútnym základom je komunikácia. Ak lekár pacienta trpezlivo vypočuje, komunikuje s ním otvorene, dá mu priestor na reflexiu, zopakovanie toho, čo práve lekár povedal, zvyšuje to aj jeho spoluprácu na výsledku a na konci dňa má značný potenciál odľahčiť zdravotný systém.
„Pacient, ktorý rozumie, čo sa mu deje a cíti sa vypočutý je náchylnejší vybrať si lieky z lekárne, dodržiavať liečbu, starať sa o pomôcky alebo chodiť na dohodnuté prehliadky.“
Komunikácia s pacientom sa na slovenských lekárskych fakultách veľmi dlho neučila. Lekári a lekárky sa v nej však chcú zlepšovať a preto sa jej venujeme počas celého víkendu v leadership programe Inkubátor.
Komunikácia je dôležitá aj medzi kolegami. Medzi najčastejšími dôvodmi odchodu lekárov do zahraničia už dávno nekraľujú platy. Okrem stavu vzdelávania, nemocníc či celkovej politickej situácie je častým dôvodom aj nedostatok priestoru na osobný a profesijný rast. A tam hrá veľkú rolu prístup kolegov.
V neposlednom rade máme veľké rezervy aj v prevencii a zdravom životnom štýle. Demografiu neoklameme – ľudia sa dožívajú dlhšie, ale s vyšším vekom prichádza viac zdravotných problémov. Zároveň ubúdajú ľudia v produktívnom veku, čo znamená menej finančných aj ľudských zdrojov pre zdravotníctvo.
„Preto si myslím, že každý musí začať aj od seba. Nezanedbávať prevenciu, dbať o zdravý životný štýl, vychovávať k tomu deti.“
Spomínate, že mladých lekárov často odrádza prístup kolegov. Čo v každodennom fungovaní medzi kolegami najviac ovplyvňuje to, či mladý lekár chce v systéme zostať alebo odísť?
Platí to v každom odbore. Ak sa na mladších kolegov pozeráte len ako na pomocnú silu, alebo horšie, ako na konkurenciu, bránite im rásť. A oni odídu.
Jeden z našich blízkych spolupracovníkov, intervenčný rádiológ Lukáš Vincze nám spomínal, ako sa mu po nástupe do praxe venovali starší kolegovia. Jeho mentorka – lekárka ho so sebou všade brala – na stretnutia s pacientmi, konzília, učil sa pri nej vyhodnotiť röntgeny. Neskôr mal šťastie aj na ďalšieho podobne naladeného staršieho lekára. Vďaka ich prístupu sa dnes z neho stal jeden z najskúsenejších lekárov na svojom pracovisku, hoci nie je najstarší. On tomu hovorí, že sa „stal ich chvostíkom“, všade za nimi chodil a mal možnosť čo najviac nasať.
Toto je prístup, v ktorom to funguje. Keď si starší kolegovia skutočne chcú vychovať svojich nástupcov.
Často sa v diskusiách o zdravotníctve hovorí o systémových zmenách. Vy ale pracujete najmä s jednotlivcami. Do akej miery môže podľa vás zmena myslenia a správania lekárov ovplyvniť celý systém?
Problém je, že ľudia zmeny prirodzene nemajú radi. Menej ako 3 % populácie ich aktívne vyhľadáva a len okolo 15 % sú early adopters (skorí osvojitelia). Väčšina ľudí je však schopná zmenu prijať, len to chce čas a systematickú prácu. O to sa vzdelávaním snažíme.
A poviem aj jeden príklad zo všetkých, ako vie mať aj jednotlivec vplyv na zmenu systému. Lekár z 1. ročníka Inkubátora, pneumoftizeológ Martin Zakucia, vďaka svojej vytrvalosti a podpore tímu, inicioval zmeny v systéme atestácii. Ten bol predtým taký rigidný, až mal strach, že ak sa niečo nezmení, tak o 10 – 15 rokov nebude mať žiadnych mladých kolegov.
Dnes sa už môže lekár zapísať do atestácie každý mesiac, ráta sa aj prax pred zaradením, môžete zmeniť zaradenie viackrát, môžete si dopĺňať teoretickú časť aj počas rodičovskej dovolenky, zrušili sa atestačné práce a mnohé atestácie sa podarilo skrátiť – pneumoftizeológia je napríklad kratšia o pol roka.
Martin nám otvorene povedal, že s rodinou zvažoval odchod do zahraničia. Aj vďaka leadership programu Inkubátor zostal. Spoznal desiatky ľudí, ktorí sú pozitívne nastavení pre zmeny v slovenskom zdravotníctve.
„Už vie, že na to nie je sám.“
Ako Mladí lekári ste zakotvili v The Spot – prečo práve tento priestor? Čo Vám ako tímu prináša?
Keď som sa pridal k Mladí lekári, v The Spot sme už boli. Okrem priestorov na prácu tu realizujeme aj vzdelávacie a networkingové podujatia. A ťažko by sme hľadali lepšiu alternatívu, hoci s rastom sme zvažovali aj iné možnosti.
The Spot má výbornú polohu, atraktívne priestory, ktoré vždy zapôsobia na účastníkov aj lektorov. Ale čo mi osobne dáva najviac, je komunita.
„Sme malý tím, no v Spote sa cítime byť súčasťou niečoho väčšieho.“
A takéto prostredie sa snažíme vytvárať aj my, pre zdravotníkov.
Rozhovor vznikol v spolupráci s The Spot.