Je učiteľkou matematiky, ekonomiky a etiky na nemeckej odbornej škole, zakladateľkou Slovenskej školy Zvonček v Mníchove, predsedníčkou medzinárodnej siete ISEIA, šéfredaktorkou časopisu Ceruzky vo svete a aktívnou členkou komunity v organizácii MORGEN e. V. Jarmila Buchová je dôkazom, že aj mimo Slovenska sa dá budovať bohatý slovenský život – s jazykom, kultúrou aj komunitou.
Čo Vás doviedlo do Mníchova?
Do Mníchova som prišla v roku 2007 spolu so svojím manželom a tromi deťmi, pôvodne len na jeden rok a to kvôli manželovej práci. Netušili sme však, že sa náš pobyt predĺži – a dnes tu žijeme už osemnásť rokov.
Ako v Mníchove funguje budovanie slovenskej komunity?
Budovanie komunity v Mníchove má niekoľko špecifík oproti iným komunitám vo svete. Žije tu dlhodobo pomerne veľký počet Slovákov, od staršej generácie, ktorá prišla v po roku 1968 až po nových migrantov po roku 2004, ktorí prišli po vstupe Slovenska do EÚ. Je to komunita, ktorá je veľmi rôznorodá – akademici, študenti, zdravotníci, remeselníci, rodiny s deťmi, dôchodcovia, pendleri – „týždňovkári“. Prítomná je aj viacgeneračná vrstva, dokonca už aj deti 3. generácie. Časť Slovákov je tu len dočasne na pár rokov, počas štúdia alebo pracovnej stáže.
Veľkou nevýhodou pre budovanie slovenskej komunity v Mníchove je geografická blízkosť Slovenska. Vzdialenosť, iba približne 5 hodín autom, umožňuje častejšie návraty, návštevy príbuzných a úzke kultúrne kontakty so Slovenskom a slovenskou kultúrou.
„Slováci v Mníchove udržiavajú živé väzby s domovom.“
Čo Vás motivovalo venovať sa vzdelávaniu slovenských detí v zahraničí?
Po príchode do Mníchova som, ako mama troch detí, pochopiteľne, aktívne vyhľadala slovenskú komunitu.
Slovenské rodiny sa združovali v tom čase na Slovenskej katolíckej farnosti, kde prácu s deťmi viedla popri pánovi kňazovi Rudolfovi Maslákovi aj sestrička Sávia. Práve s nimi sa viažu moje prvé a aj najkrajšie spomienky na vtedajší slovenský priestor v Mníchove, ako boli stretnutia rodín či Mikuláš. A keďže mojim cieľom bolo zachovanie slovenčiny u mojich troch detí, zúčastňovali sme sa vyučovania slovenčiny na Slovenskej katolíckej farnosti u pani učiteľky Adelky Šupkovej. Potom, čo pani učiteľka Adelka ukončila svoju činnosť, prevzala som v roku 2008 vyučovanie slovenčiny ja.
V roku 2020 som založila SiM – Slowakisch in München/Slovenčina v Mníchove Zvonček. Vyučovanie slovenčiny realizujeme hravou formou, ako sú divadelné, hudobné, výtvarné či literárne ateliéry. Zároveň som autorkou viacerých pracovných listov k pesničkám a básničkám. Moje deti sú už medzičasom dospelé, ale ja sa aj naďalej venujem slovenským deťom a slovenskej komunite v Mníchove.
Môžete nám bližšie predstaviť Medzinárodný inštitút a sieť slovenských vzdelávacích centier v zahraničí?
ISEIA podporuje vzdelávanie detí Slovákov žijúcich v zahraničí v slovenskom jazyku a prepája viac než 80 škôl a centier po celom svete. Tieto školy sa venujú nielen deťom, ktoré sa chcú učiť po slovensky, ale aj tým, ktoré si mimo Slovenska plnia povinnú školskú dochádzku.
ISEIA organizuje školenia pre učiteľov, tvorí učebné materiály, vedie výskum a zastrešuje spoločné projekty ako Včielka Meduľka alebo Adventný kalendár či Vesmír očami detí. Vydáva aj online časopis Ceruzky vo svete a aktívne spolupracuje so slovenskými inštitúciami ako je Ministerstvo školstva či ÚSŽZ, aby krajanské školstvo vo svete malo potrebnú podporu. Prvý impulz prišiel v roku 2014 počas stretnutia zástupcov krajanských vzdelávacích centier na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave. Krátko na to, 11. novembra 2014, vzniklo združenie ISEIA.
„Myšlienka založiť ISEIA vznikla z potreby vzájomne sa prepájať, zdieľať skúsenosti a spoločne zastupovať záujmy slovenských škôl a centier v zahraničí.“
V čom spočíva spolupráca medzi jednotlivými školami, ktoré inštitút prepája?
ISEIA prepája školy a centrá po celom svete cez spoločné projekty, výmenu skúseností a metodické školenia. Zároveň zastupuje záujmy slovenských škôl v zahraničí pri rokovaniach so slovenskými inštitúciami a spolupodieľa sa na tvorbe vzdelávacích štandardov pre predmet Slovenský jazyk a literatúra.
Centrá spája aj online časopis Ceruzky vo svete, ktorý už desať rokov prináša správy z krajanských škôl od Anglicka po Austráliu. Okrem toho organizujú súťaže ako Včielka Meduľka, Vesmír očami detí, Deň Slnka, Adventný kalendár Zvonček či súťaže s pesničkami Mira Jaroša a knihami z vydavateľstva Class Slovakia.
ISEIA spolupracuje aj s Krajanskou redakciou Rádia Slovakia International RTVS, vďaka čomu sa o aktivitách slovenských centier pravidelne hovorí v reláciách Zvuková pohľadnica a Slováci vo svete.
Venujú sa slovenské vzdelávacie centrá v zahraničí výlučne slovenčine alebo ponúkajú širšie spektrum aktivít? Ak áno, aké?
Vyučovanie slovenčiny bez reálií o Slovensku, slovenskom umení a folklóre nie je možné. Práve preto vznikli pri mnohých vzdelávacích centrách aj folklórne a divadelné súbory. A to tak detské, ako aj mládežnícke a súbory dospelých.
Centrá zároveň fungujú ako komunitné miesta, kde si rodiny vymieňajú praktické rady o živote v zahraničí – od školstva a zdravotníctva až po rodinné prídavky či jazykové kurzy. Mnohé pôsobia aj ako kultúrne centrá: organizujú plesy, Mikuláša pre deti, divadelné predstavenia, diskusie so spisovateľmi či koncerty pre slovenskú komunitu. Súčasne plnia aj úlohu informačných bodov pre verejnosť – propagujú slovenskú kultúru vo svete prostredníctvom kultúrnych dní, hudobných večerov alebo folklórnych vystúpení.
Vnímate rozdiely v tom, ako sa v rôznych krajinách pristupuje k vyučovaniu slovenčiny a budovaniu slovenskej komunity? Čo tieto rozdiely najviac ovplyvňuje?
Rozdiely existujú, ale nie je ich jednoduché jednoznačne rozdeliť. Základný rozdiel je v tom, či sú Slováci v danej krajine uznaní ako národnostná menšina, ako napríklad na Dolnej Zemi, v Poľsku či Česku. V týchto krajinách sú školy podporované štátom, začlenené do školského systému, s vyučovaním slovenčiny počas pracovného týždňa, platenými učiteľmi a vlastnými učebnicami.
V západnej Európe a zámorí funguje slovenčina vo forme víkendových škôl, mimo bežného vyučovania. Deti často cestujú aj niekoľko hodín. Tieto centrá nie sú súčasťou školských systémov a financujú sa zo svojich zdrojov alebo z rôznych dotácií. Učitelia pôsobia ako dobrovoľníci popri svojich zamestnaniach.
Čo podľa vás najviac ovplyvňuje, či sa rodiny v zahraničí rozhodnú viesť svoje deti k slovenčine a slovenským komunitám?
Veľkú úlohu tu zohráva vzdialenosť centra od Slovenska – geografická blízkosť Slovenska spôsobuje nižší záujem o aktivity krajanských komunít. Ďalej je to rodinná situácia, závisí, či je to čisto slovenská alebo zmiešaná rodina, či ide o 1. alebo ďalšiu generáciu Slováka v zahraničí. Taktiež sú to záujmy rodičov, ako napr. dočasný pobyt v zahraničí s návratom na Slovensko a mnohé iné faktory.
Čo je podľa vás hlavnou motiváciou detí a ich rodičov, aby sa učili po slovensky aj v zahraničí?
Dôvodov na uchovávanie slovenčiny u detí v zahraničí je celá paleta. U mňa to bola hlavne potreba dorozumenia sa s našou rodinou na Slovensku, ktorú pravidelne navštevujeme. Komunikácia so starými rodičmi, bratrancami a sesternicami.
„Slovenčina bola pre mňa tou najprirodzenejšou a aj najintímnejšou cestou, ako sa vyjadriť a rozprávať s bábätkom.“
Výhodou detí v zahraničí je viacjazyčnosť – a slovenčina je často jediný jazyk, ktorý im vieme sprostredkovať bez chýb a prízvuku. Aj rodinám, ktoré doma hovoria výlučne po slovensky, odporúčam navštevovať slovenské vzdelávacie centrá. Domáca slovenčina býva často obmedzená na bežné každodenné výrazy, zatiaľ čo v škole deti získajú širšiu slovnú zásobu a zručnosti potrebné aj na akademickú úroveň. Často sa stretávame s rodičmi, ktorí začnú riešiť slovenčinu neskôr – ich deti sa už potom musia jazyk učiť ako druhý, vedome, s námahou a bez prirodzeného emočného prepojenia.
Návšteva vzdelávacieho centra však nie je len o jazyku. Deti si tam nájdu kamarátov na celý život, s ktorými zdieľajú spoločné slovenské zážitky – od výletov cez stanovačky až po tábory.
Ak sú Slováci žijúci v zahraničí, ktorí uvažujú o založení slovenskej školy, aké by boli vaše odporúčania? Môžu sa v tomto procese obrátiť na váš inštitút a akým spôsobom im viete pomôcť?
Určite by som to vrelo odporúčala, aj z vlastnej skúsenosti ako mama, ako učiteľka aj a zakladateľka slovenského vzdelávacieho centra v Mníchove. Všetky vzdelávacie centrá a školy v západnej Európe a zámorí založili maminy alebo nadšenci, s cieľom podporiť deti a slovenskú komunitu.
Je dobré začať jednoducho – malou skupinkou, v komunitnom centre, s pomocou iných. Osloviť najbližšie slovenské centrum, ktoré pomôže so skúsenosťami, a spojiť sa s miestnymi komunitami. ISEIA pomáha s učebnicami, pracovnými listami a aj s prípravou žiadostí o dotácie.
Spolupracujete aj s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí?
Áno, viac ako 10 rokov. ÚSŽZ nám pomáha prepájať sa s ministerstvami a univerzitami, poskytuje dotácie, zabezpečuje letné tábory a pomáha s metodikou výučby. Spolupracujeme aj s Ministerstvom školstva, UMB a Studia Academica Slovaca.
Vediete aj vzdelávacie centrum Zvonček v Mníchove. Aké aktivity ponúka Zvonček deťom?
Pre deti organizujeme doplnkové vyučovania slovenčiny a reálií o Slovensku, výtvarné, hudobné a literárne dielne. Tvoríme a zapájame sa s deťmi do rôznych medzinárodných súťaží ISEIA, kde naši žiaci získavajú významné ocenenia. Naše pani učiteľky tvoria pracovné listy pre deti a organizujú rôzne súťaže, do ktorých sa zapájajú aj iné slovenské centrá a školy vo svete, napr. Adventný kalendár Zvonček, súťaže s pesničkami Mira Jaroša a pod. Spolupracujeme a prezentujeme sa aj na slovenských školách a centrách v zahraničí, boli sme napr. v Miláne, Bruseli, Zurichu aj Chorvátsku.
Náš divadelný a folklórny detský súbor Zvonček prezentuje slovenský folklór na rôznych interkultúrnych akciách a festivaloch našich partnerských škôl materinského jazyka v Mníchove a iných organizáciách mesta Mníchov.
Sme členmi pracovnej skupiny Viacjazyčnosť a materinský jazyk v organizácii Morgen e. V. Spolu s partnermi organizujeme projekty viacjazyčného čítania a divadelné dvojjazyčné predstavenia – v mestskej knižnici Münchner Stadtbibliothek, na veľtrhu detskej knihy Münchner Bücherschau Junior aj na univerzite IFM LMU v Mníchove.
Okrem vyučovania slovenčiny pôsobíme aj ako komunitné centrum. Pre slovenské rodiny pripravujeme pravidelné stretnutia v spolupráci s miestnymi slovenskými reštauráciami – od fašiangového karnevalu cez maľovanie veľkonočných vajíčok a vynášanie Moreny až po Mikuláša, športové dni či husacie hody. Organizujeme tiež divadelné a hudobné predstavenia pre deti, mládež i dospelých a slovenskú kultúru pravidelne predstavujeme aj širšiemu, neslovenskému publiku.
Aké sú podľa vás hlavné výzvy pri udržiavaní slovenského vzdelávania v zahraničí?
Vzdelávanie leží celé výhradne na pleciach organizátorov, teda pár aktívnych dobrovoľníkoch, ktorí sa venujú organizácii školy a všetkých aktivít pre slovenskú komunitu vo svojom voľnom čase, popri svojom riadnom zamestnaní a popri svojich rodinách.
Chýbajú nám priestory na dlhodobé využívanie a dostatok tried na paralelné vyučovanie. Financovanie je neisté – dotácie sú viazané len na kalendárny rok, nie na školský, a príjmy si nemôžeme plánovať dopredu. Naši pedagógovia pracujú ako dobrovoľníci vo svojom voľnom čase, rovnako ako tí, ktorí organizujú kultúrne aktivity a prepájajú slovenskú komunitu v zahraničí. Centrá často suplujú aj chýbajúce slovenské kultúrne inštitúty – všetko závisí od dobrovoľníkov, pričom každá akcia si vyžaduje financie, priestory, ľudí, techniku aj administratívnu prípravu a vyúčtovanie dotácií.
„Hlavným problémom slovenského vzdelávania v západnej Európe a zámorí je fakt, že je organizované ako neformálne vzdelávanie. Nie je zaradené do školského systému Slovenska, ale ani do školského systému domovskej krajiny.“
Aký vzťah máte k Slovensku? Uvažujete aj nad návratom?
Sme slovenská rodina a na Slovensku mám moju širšiu rodinu – súrodencov, bratrancov a sesternice, aj rodičov. Moje deti hovoria plynule slovensky a majú svojich slovenských kamarátov, s ktorými sa stretávajú cez prázdniny. Slovensko navštevujeme radi a pravidelne, niekoľkokrát ročne.
Úprimne povedané, o návrate na Slovensko momentálne neuvažujem. V Nemecku žijem už 18 rokov, je to dlhý čas, počas ktorého sa Mníchov stal pre mňa druhým domovom. Mám tu výbornú prácu – som učiteľka, štátna zamestnankyňa. Mám prácu, ktorá ma napĺňa a dáva mi pocit istoty, stability a ocenenia. Mám tu svojich priateľov. Moje deti tu vyrástli a momentálne študujú všetci traja na nemeckých univerzitách. A aj ich budúcnosť je viac-menej spojená s týmto prostredím.
