Počas vysokej školy dostal vládne štipendium na štúdium najstaršieho živého germánskeho jazyka, a tak sa na 3 roky presťahoval na Island – do krajiny duniacich vodopádov, nespočetných fjordov a nevyspytateľného počasia. Dnes na Islande už býva natrvalo a pôsobí na inštitúte Árniho Magnússona, kde sa venuje výskumu islandčiny na miestnej a svetovej úrovni ale aj vývoju rôznych aplikácií, a tak cez jazyk prepája kultúry aj kontinenty.
Ako môže mať šírenie jazyka pozitívny vplyv na ekonomickú prosperitu štátu? Je pre Slováka náročné naučiť sa islandsky? A v čom by sa Slovensko mohlo trochu inšpirovať od Islandu? Dozviete sa nižšie.
Čo Vás priviedlo na Island?
Na Island ma vlastne priviedla náhoda. Ako to občas v živote býva, tak náhody niekedy vedia výrazne zmeniť život. V tom čase som študoval angličtinu a nemčinu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, keď sa jedna moja spolužiačka z vysokej školy zmienila o tom, že islandská vláda poskytuje štipendium na štúdium islandčiny. Napriek tomu, že termín podania prihlášok bol už o týždeň, tak som sa rozhodol to skúsiť, a nakoniec sa to podarilo. Nasledujúce 3 roky som strávil štúdiom islandčiny na Islandskej univerzite v Reykjavíku.
Po úspešnom absolvovaní bakalárskeho stupňa islandského jazyka som sa vrátil do Nitry si dokončiť magisterský stupeň mojej aprobácie – angličtiny a nemčiny. Ihneď po obhájení magisterskej práce som sa ale vrátil na Island, kde som pokračoval v ďalšom štúdiu na magisterskom stupni a potom i v doktorandskom.
Avšak pôvodne vo mne záujem o štúdium islandčiny vzbudila hlavne prednáška o stredovekej neseneckej literatúre ako napr. Pieseň o Nibelungoch, ktorá bola inšpirovaná eddickými piesňami z 13. storočia napísanými na Islande. Práve tento starý text a pôvodný jazyk osídľovateľov Islandu ma natoľko zaujal, že som sa chcel naučiť jeho modernú formu – dnešnú islandčinu.
Študovali ste na univerzitách doma aj v zahraničí, cítili ste nejaký rozdiel medzi štúdium na Slovensku a na Islande?
Okrem Slovenska a Islandu som taktiež študoval na troch univerzitách v Portugalsku a dočasne pôsobil i ako hosť v Cambridgi vo Veľkej Británii.
„Hlavný rozdiel medzi štúdiom doma a v zahraničí spočíva v miere slobody a priestoru na sebarealizáciu. Na slovenských univerzitách je štúdium často zahltené množstvom povinných čiastkových predmetov, čo študentom viac-menej bráni vlastnému rozvíjaniu sa.“
Vnímam ale, že takýto prístup sa našťastie pomaly mení, a to tiež vďaka odborníkom, ktorí si zo zahraničia prinášajú nové skúsenosti a prístupy vo vysokoškolskom vzdelávaní.
Aký bol Váš prvý dojem z Islandu? Vnímate ho rovnako doteraz?
Prvé dojmy z Islandu boli také trochu zmiešané, ale prekvapujúco veľmi pozitívne. Bolo to hlavne kvôli inakosti islandskej prírody, ktorá sa nijak nepodobá tej európskej. Tak napríklad rozsiahle polia posiate machom na kamenistej láve, piesočné púšte vo vnútrozemí, nádherné vodopády a fjordy zase vystrieda veľmi premenlivé a v celku chladné počasie. Celoročný priemer teplôt v porovnaní so Slovenskom je veľmi nízky. V zime sa pohybuje okolo 0 °C a v lete asi okolo 10 °C. Ale hlavne je tam veterno a často tam prší alebo sneží. Niekedy sa počas jedného dňa vystriedajú i všetky ročné obdobia. To musí ale človek zažiť na vlastnej koži, aby to vedel pochopiť. Takže počasie tam hrá prím a dovolím si povedať, že má dosah na celú spoločnosť. Riadia sa ním všetci, hlavne vtedy, keď je dobré počasie, tak si ho miestni skutočne vedia užiť a hlavne i oceniť. To, čo je v iných krajinách samozrejmosťou, napr. grilovanie vonku na záhrade alebo rôzne športy a turistika, na Islande je v značnej miere ovplyvňované počasím.
„Islanďania ma prijali veľmi dobre. Všeobecne sa dá povedať, že miestni veľmi dobre prijímajú prisťahovalcov. Integrácia do spoločnosti je avšak niečo trochu iné a vyžaduje si vybudovanie osobných i profesionálny kruhov a hlavne čas.“
Veľa mojich kamarátov z Islandskej univerzity boli práve cudzinci, ktorí po skončení svojho štúdia zase odcestovali naspäť domov. Neskôr v práci som ale spoznával Islanďanov, s ktorými som i dodnes v kontakte.
Čomu sa venuje Inštitút Árniho Magnússona, na ktorom pôsobíte?
Inštitút je zameraný na výskum islandského jazyka, kultúry a literatúry, pričom jeho poslaním je aj uchovávanie a rozvíjanie rôznych zbierok, ktoré sú inštitútu zverené alebo ktoré vlastní. Inštitút pracuje pod záštitou UNESCO, pretože uchováva svetové kultúrne dedičstvo vo forme asi tisícročných rukopisov ukrývajúcich v sebe informácie o formovaní Islandského štátu a jeho legislatíve, živote ľudí z dávnych čias, ale i príbehy o severských božstvách, na ktorých stavajú svoje príbehy aj hollywoodske filmy. Čiže bez týchto rukopisov by Západ nepoznal zaujímavé príbehy o severskej mytológii alebo bohov Odina či Thora.
Na inštitúte sa taktiež vytvárajú online slovníky a programy pre strojové preklady medzi islandčinou a inými jazykmi, ale taktiež sa tu píšu pravidlá islandského jazyka a spravuje jazyková politika.
Čomu sa venujete v rámci tohto inštitútu Vy?
Hlavnou náplňou mojej práce je rozširovanie islandského jazyka a kultúry v akademickej sfére na medzinárodnej úrovni. Z praktického hľadiska to znamená, že okrem iného pravidelne navštevujem i univerzity v rôznych častiach sveta a lepšie spoznávam podmienky, v ktorých sa islandský jazyk a kultúra buď už vyučuje, alebo je tam potenciál na ich výučbu.
„Posledné 2 roky skúmam tieto podmienky v Japonsku, kde je výučba islandského jazyka veľmi rozšírená a vyučuje sa tam až na ôsmich univerzitách, ktoré postupne navštevujem.“
Upevňovanie už existujúcich kontaktov je veľmi dôležité v každej sfére, a o to viac aj v oblasti jazyka, ktorý patrí k najmenej rozšíreným jazykom na svete. Je potrebné si však uvedomiť i to, že aj cez jazyk prosperuje spoločnosť.
Investície do jazyka môžu mať veľmi pozitívny a ďalekosiahly dopad nielen na jednotlivca, ale i celú spoločnosť doma i v zahraničí. Túto skutočnosť už pozorujem niekoľko rokov na islandčine, ktorej výučba vo svete prináša dôležité, avšak často nedocenené výhody v obchodnej a politickej sfére. Cez kultúru a jazyk sa spájajú ľudia, nadobúdajú nové kontakty, ktoré prispievajú k udržiavaniu pevnejších vzťahov medzi krajinami.
Taktiež sa aktívne podieľam na výskumných projektoch za účelom vývoja programov a aplikácií pre výučbu islandského jazyka, napr. na vývoji rôznych webových aplikácií alebo dokonca i programov na rozpoznávanie reči, ktoré pomáhajú pri precvičovaní rečových schopností študentov. Všeobecne sa tieto aplikácie a programy zameriavajú na počítačom podporované vyučovanie jazyka, ktoré sa od ostatných trendových platforiem na učenie jazyka odlišujú tým, že sú špecificky vyvinuté pre islandský jazyk, ako napr. na učenie sa slovnej zásoby, gramatiky, výslovnosti a kultúrnych aspektov.
Ako sa Islanďania podieľajú na rozširovaniu svojho jazyka a kultúry? Prečo im záleží na tom, aby sa aj cudzinci učili ich jazyk?
Na začiatok treba povedať, že islandský jazyk je dôležitou súčasťou identity národa. Odborníci aj široká verejnosť sa snažia jazyk nielen uchovávať, ale aj rozvíjať, napríklad tvorbou nových slov reagujúcich na pokrok dnešnej doby. Táto jazyková uvedomelosť posilňuje spolupatričnosť a spoločenskú súdržnosť, čo je dôležité najmä v čase rastúcej rôznorodosti obyvateľstva.
„Prisťahovalci dnes tvoria približne 17 % populácie a ich počet stále rastie.“
Islandčina ako druhý jazyk zohráva zásadnú úlohu v integrácii prisťahovalcov. Vďaka nej sa ľudia pochádzajúcich z iných krajín dokážu lepšie orientovať v kultúrnom a politickom kontexte svojej novej krajiny, a tak i lepšie reagovať na zmeny a celkovo fungovať bez výrazných jazykových bariér. To im otvára cestu k ďalšiemu vzdelaniu, rekvalifikácii či lepšiemu zamestnaniu, čím zase oni prispievajú k miestnej ekonomike namiesto toho, aby svoje príjmy smerovali späť do krajiny svojho pôvodu.
„Islanďania si uvedomujú význam svojho jazyka ako nástroja identity, a preto do jeho rozvoja i aktívne investujú.“
Vláda podporuje vývoj jazykových technológií, napríklad tréning dát pre veľké jazykové modely, financuje písanie učebníc aj digitálnych nástrojov a oceňuje tých, ktorí sa podieľajú na šírení islandčiny. Do týchto iniciatív však zapája nielen odborníkov ale aj širokú verejnosť, čím posilňuje spoločenskú súdržnosť.
Okrem toho vláda neustále podporuje literatúru a vydávanie kníh. Svet potrebuje príbehy a ľudia potrebujú čítať alebo počúvať zaujímavé príbehy od iných. Či už pracujeme ako lekári, právnici alebo obchodníci, každý z nás si rád vypočuje, pozrie alebo dokonca i prečíta nejaký ten zaujímavý príbeh. A každý príbeh začína scenárom, ktorý je potrebné napísať. Takáto práca si vyžaduje čas, skúsenosti, talent a hlavne jedincov, ktorí vedia a dokážu písať takéto diela, a preto je potrebné týchto jedincov podporovať.
Island nie je početným národom, dokonca v počte obyvateľov je oveľa menší ako Slovensko, akí ľudia a kde majú o učenie tohto jazyka záujem?
Boli by ste prekvapení, koľko ľudí a dokonca z akých vzdialených kútov sveta má záujem sa učiť islandsky. Napríklad jeden farmár z Číny, ktorý len tak z pasie a z nevšednosti tohto jazyka navštívil islandského lektora v Pekingu, aby si s ním precvičil naučenú islandčinu. Vraj ho zaujala práve jedinečnosť tohto jazyka zo severnej Európy ako jedného z najmenej hovorených jazykov na svete, ktorým hovorili práve i dávni Vikingovia.
Ďalej je to príbeh jedného mladíka zo severovýchodnej časti Indie, ktorý sa rozhodol učiť islandsky kvôli svojmu záujmu o islandskú kultúru, ale zároveň chce svojim samoštúdiom prispieť aj k rozširovaniu tohto jazyka vo svete. Podobných príbehov je veľa.
„Najviac vysokoškolských študentov islandčiny je v nemecky hovoriacich krajinách a potom v Japonsku.“
Najbližšie k Slovensku je to Klub islandských fanatikov v Prahe, ktorý poskytuje platformu nielen na organizovanie rôznych spoločenských akcií, ale i priestor na rozširovanie informácií o výučbe islandčiny v Čechách, ktorá sa ešte stále učí na Karlovej Univerzite a potom aj v miestnych súkromných jazykových školách. Tam majú o ňu záujem nielen vysokoškolskí študenti ale i ďalší, ktorí sa chcú hlbšie vzdelávať o Islande, vycestovať tam alebo sa tam dokonca i dlhodobo presťahovať.
Vedeli by ste dať nejaké odporúčanie pre Slovensko z hľadiska toho, ako propagovať našu kultúru a jazyk v zahraničí?
Propagovanie vlastnej kultúry a jazyka začína hlavne u seba doma.
Tu je potrebné vytvoriť priestor na kreatívne tvorenie a kritické myslenie, ktoré môže zaujať rôznych domácich i zahraničných odborníkov ale aj laikov, ktorí o tom budú šíriť dobré slovo. Odporúčaní, ktoré pramenia nielen z mojich vlastných skúseností na Islande ale aj zo života v iných krajinách ako Nemecko, Veľká Británia a Portugalsko, by bolo mnoho.
Snáď ale k tým najpodstatnejším prvkom pri rozširovaní vlastnej kultúry a jazyka je budovanie na svojej úspešnej minulosti v rôznych vedeckých oblastiach, interdisciplinárnej spolupráci a pri podporovaní produkcie hudby, literatúry, umenia a v neposlednom rade i kinematografie, ktorá práve dnes je tak veľmi vyhľadávaná cez streamovacie platformy a sociálne siete.
Aké náročné je pre Slováka naučiť sa islandský jazyk?
Islandčina nie je náročná, ale vyžaduje veľa času, ktorého má každý málo, hlavne keď je zamestnaný na plný úväzok v práci.
Mne trvalo asi 2 roky denného vysokoškolského štúdia sa relatívne dobre naučiť hovoriť po islandsky. Keďže som popri štúdiu i príležitostne pracoval, tak som mohol islandčinu občas i používať v miestnej spoločnosti.
Neskôr mi moja znalosť jazyka dopomohla postúpiť v pracovnom rebríčku na vyššie pozície. Vysokoškolské štúdium jazyka len umocnilo moje jazykové schopnosti, ktoré som následne využil v ďalšom magisterskom a doktorandskom štúdiu a následne i v pracovnej oblasti.
„I keď sa ľudia na Slovensku dosť často sťažujú na počasie, tak to mi na Islande chýba najviac – hlavne to jarné, letné a jesenné. Človek vie niečo oceniť až vtedy, keď to nemá, a tak je to v mojom prípade aj s počasím.“
Ako na Islande trávite voľný čas?
Vo voľnom čase sa venujem športu, napr. bicyklovaniu hlavne teda v letných mesiacoch, a plávaniu počas celého roka, ale taktiež aj turistike. Tiež som sa venoval spievaniu v miestnych speváckych zboroch a tréningu lietania na malých motorových lietadlách, ale počas pandémie boli všetky aktivity pozastavené, a odvtedy som sa k nim, žiaľ, už nedostal.
Keďže sa človek neustále učí a v akademickej sfére to platí obzvlášť – má sa i naďalej vzdelávať – tak som sa aj ja rozhodol zapísať sa na ďalšie doktorandské štúdium v oblasti online vzdelávania, ktoré je dnes horúcou témou islandskej vlády ale aj rôznych vzdelávacích inštitúcií vo svete.
Ste súčasťou nejakej slovenskej komunity na Islande?
Aj keď nie som členom žiadnej zo slovenských komunít, tak registrujem, že na Islande je česko-slovenská komunita, ktorá každoročne v januári organizuje ples a potom v letných mesiacoch občas i grilovačku. Všetky tieto aktivity sa usporadúvajú viac-menej neoficiálne. Ďalej je na Islande slovenská škola, ktorá je založená na dobrovoľníctve a venuje sa hlavne výučbe slovenčiny pre deti Slovákov, ktorí sa sem prisťahovali.
Ďalej veriacich Slovákov i Čechov spája katolícka diecéza a biskup, ktorý je pôvodom zo Slovenska a každoročne pozýva ľudí na novoročnú kapustnicu.
Všetky tieto aktivity sú skoro vždy organizované v hlavnom meste a myslím si, že kvôli relatívne malému počtu Čechov a Slovákov na Islande a ich väčšinovej koncentrácii v hlavnom meste, asi sa ani iné skupiny v odľahlejších častiach Islandu nevyskytujú. Teda okrem online komunity Čechov a Slovákov na sociálnych sieťach.
Zažili ste nejaký moment, keď ste si uvedomili, že rozmýšľate „islandsky“ – teda že niečo, čo by ste ako Slovák nikdy neurobili alebo nepovedali, Vám prišlo na Islande prirodzené?
Skôr by som povedal, že niečo podobné zažívam mimo Islandu, kde už teda prirodzene zvyknem občas hovoriť aj pri nádychu, čo je bežné na Islande.
Spoločenské pravidlá nám Slovákom napríklad nedovoľujú oslovovať neznáme alebo vyššie postavené osoby, ako napr. ministra alebo prezidenta, vlastným menom. Pravým opakom je to na Islande, kde je zaužívané oslovovať každého bez rozdielu vlastným menom, čo i ja pri rôznych oficiálnych príležitostiach na Islande už bez okolkov praktizujem.
„Islandská spoločnosť je otvorenejšia, zhovievavejšia a neodsudzuje. Toto sú dôležité hodnoty, ktoré by si mala každá spoločnosť osvojiť, aby bol svet krajším a lepším. Taktiež podporujú kreativitu a dávajú jedincovi určitý priestor na seba rozvíjanie sa, čo je v konečnom dôsledku dôležité pre celú spoločnosť. “
Je niečo, v čom by sa Slovensko mohlo inšpirovať od Islandu?
Vždy sa dá inšpirovať na dobrých príkladoch iných.
Slovensko by sa napríklad mohlo inšpirovať nielen budovaním určitej uvedomelosti, ale aj aktívnejším podporovaním rodovej rovnosti, LGBT+ komunity, a taktiež demokratického rozhodovania na všetkých úrovniach a oblastiach spoločnosti. Spoločnosti vo svete sa rozvíjajú a napredujú, avšak v tomto smere Slovensko ešte stále zaostáva, čo je škoda, pretože i to určitým spôsobom môže prispievať k odlivu šikovných ľudí zo Slovenska do zahraničia.
Island nie je úplne na skok na Slovensko, zvyknete sa sem niekedy vracať?
Na Slovensko sa vraciam veľmi rád a často. V posledných rokoch je to asi tri až štyrikrát do roka, hlavne teda v lete, počas ktorého sa snažím naplánovať dlhšiu dovolenku doma u rodičov. Počas pobytu na Slovensku sa vždy snažím cestovať do iných častí a týmto spôsobom spoznávať iné kraje a zvyky, a stretávať iných ľudí v mojej rodnej vlasti.
