Daniela v Belgicku nebuduje len biznis, ale aj kus domova pre krajanov. Hoci sedí za stolom s flámskymi obchodníkmi, vo voľnom čase oblieka kroj a tancuje slovenský folklór. V Belgicku žije už 30 rokov, Slovensko nosí v srdci a preniesla ho až do hlavného mesta Európy.
Daniela od roku 1995 žije v Belgicku, konkrétne vo Flámsku, kde sa narodili aj jej dve dcéry. Po 30 rokoch získavania skúseností v rôznych flámskych firmách v oblasti zahraničného obchodu si založila vlastnú spoločnosť. Popri práci sa aktívne venuje krajanským aktivitám a je spoluzakladateľkou slovenského folklórneho súboru AkoDoma v Bruseli.
V Belgicku ste si vybudovala vlastnú firmu. Na čo sa zameriava?
Už 12 rokov sa firma Countrybute Consulting zameriava na poskytovanie konzultačného poradenstva pri expanzii a rozvoji belgického trhu, čomu sa hlavne venuje môj manžel.
Ja ponúkam rovnaké služby slovenským firmám, ktoré majú záujem expandovať do Belgicka a Holandska, ako aj belgickým spoločnostiam, ktoré chcú rozšíriť svoje aktivity na Slovensku alebo v strednej a východnej Európe.
Pridanou hodnotou je, že hovorím 7 jazykmi, mám 30-ročnú expertízu v predaji a širokú sieť kontaktov či už v Belgicku, alebo na Slovensku.
„Medzi Belgickom a Slovenskom je rozdiel v sociálnych kontaktoch výrazný. Na pracovisku máte často veľmi dobrých kolegov, ale vo väčšine prípadoch ich nemôžete nazvať priateľmi.
V Belgicku je bežné, že profesionálny a osobný život sú trochu oddelené a vytvoriť hlbšie priateľské vzťahy je niekedy náročné.“
Belgicko a obzvlášť Brusel ako administratívne centrum Európskej únie je plný rôznych národností a jazykov. Ako si Slováci v Belgicku hľadajú svoje miesto, pokiaľ ide o budovanie komunít?
V Belgicku existuje viacero komunít rôzneho charakteru, ktoré spája spoločný záujem o „vec“. Aj keď tu nemáme „Slovenský dom“, vďaka Slovenskému veľvyslanectvu v Belgicku, hlavne p. Andrejovi Michalcovi, sa rozbehla iniciatíva stretnutí lídrov slovenských spolkov, kde si vymieňame informácie o našich aktivitách.
Plánuje sa vytvoriť aj kalendár akcií, ktorý by ponúkal komunite prehľad, aké akcie sa v rámci diaspóry uskutočnia. Tieto stretnutia nám umožňujú lepšie sa spojiť a podporiť slovenskú komunitu v Belgicku.
Vnímate nejaký prienik, čo sa týka budovania komunít, medzi Slovákmi pracujúcimi v EÚ inštitúciách a medzi Slovákmi, ktorí prišli do Bruselu podnikať/pracovať v iných sférach? Alebo sú to skôr dve osobitné skupiny?
Vnímam to ako dve odlišné skupiny, keďže každá má iné potreby. Slováci žijúci v zmiešaných vzťahoch a dlhodobo usadení v Belgicku, majú iné očakávania a priority než tí, ktorí prišli pracovať do európskych inštitúcií len dočasne.
Avšak skvelým príkladom prepojenia týchto komunít je FS AkoDoma, ktorý spája milovníkov folklóru bez ohľadu na ich životnú situáciu. Rovnako zohráva dôležitú úlohu aj víkendová slovenská škola v Bruseli.
Ako funguje slovenská víkendová škola? Pre koho je určená?
Táto škola ponúka vzdelávanie pre deti od škôlky až do 4. ročníka a pomáha im udržiavať si slovenský jazyk a kultúru. Funguje vďaka skupine učiteľov, ktorí vo svojom voľnom čase odovzdávajú deťom jazykové a kultúrne dedičstvo. Výučba prebieha každú druhú sobotu v mesiaci a poskytuje priestor na upevňovanie slovenskej identity aj pre najmladšiu generáciu Slovákov v Belgicku.
„Chýba mi tu humor, ktorý je pre Slovákov typický – ten náš suchý a sebaironický smiech, ktorý je ťažko pochopiť v zahraničí.“
Za tých 30 rokov, čo žijete v Belgicku, vnímate nejakú zmenu v záujme o budovanie slovenských komunít alebo je to stále rovnaké?
Pred 30 rokmi existoval spolok Slovákov žijúcich v Belgicku, ktorý sa však nakoniec rozpadol, keďže jeho vedúca sa po odchode do dôchodku presťahovala späť na Slovensko. Od roku 2004 tu vznikla komunita Slovákov pôsobiacich v EÚ inštitúciách, ktorá mala rôznu mieru záujmu o organizovanie spoločných aktivít.
„Každá komunita stojí na ľuďoch – na dobrovoľníkoch, ich motivácii a ochote venovať sa jej vo voľnom čase.“
Čo Vás viedlo k založeniu folklórneho súboru AkoDoma?
Zamlada som tancovala vo FS Lykovec a hlboko vo mne vždy zostal sen vrátiť sa k tejto vášni. Všetko sa začalo pred siedmimi rokmi, keď som pridala príspevok na Facebook do skupiny Slováci v Belgicku, kde som hľadala spriaznené duše, ktoré by mali záujem založiť folklórny súbor.
Mala som šťastie, že vďaka tomuto príspevku som našla ďalších milovníkov folklóru, s ktorými dnes túto vášeň spoločne rozvíjame. Veľkú zásluhu na tom má najmä Tatiana Mráziková, bývalá dlhoročná členka a sólistka FS Železiar z Košíc, ktorá stojí za celou choreografiou a vedie naše nácviky.
Akým spôsobom sa k Vám ľudia pridávajú?
Ľudia sa k nám pridávajú rôznymi spôsobmi – niektorí nás objavia cez priateľov, iní nás nájdu prostredníctvom sociálnych sietí alebo podujatí, na ktorých vystupujeme. Postupom času sme si vybudovali dobré meno a dnes nás už mnohí poznajú.
Sú to väčšinou iba folkloristi, ktorí hľadajú spôsob, ako folklór žiť aj v novej domovine alebo ste otvorení úplne každému?
Súbor je otvorený pre všetkých nadšencov, ale momentálne máme stabilný tanečný kolektív s 20 členmi. Okrem toho k nám často prichádzajú aj študenti – folkloristi, ktorí dočasne pôsobia v Bruseli a chcú pokračovať vo svojej záľube. Radi ich medzi sebou privítame a pomôžeme im nájsť si miesto v našej komunite.
Čo je podľa Vás motivácia, prečo ľudia sú ochotní dať si tú námahu a prísť?
Ja tomu hovorím „diagnóza folklór“ 😊.
Motivácia je veľmi individuálna, ale pre väčšinu Slovákov je to láska k tradíciám, hudbe, tancu a komunite. Mnohí cítia silné spojenie s vlastnými koreňmi a folklór im poskytuje príležitosť zdieľať túto vášeň s ostatnými. Okrem toho, je to skvelý spôsob, ako sa odreagovať, spoznať nových ľudí a byť súčasťou niečoho výnimočného. V konečnom dôsledku je to predovšetkým radosť z tanca a kultúrneho dedičstva, ktorá ich motivuje.
Máte nejakú formu podpory aj od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí?
Áno, sme veľmi vďační za podporu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vďaka tejto podpore sme si mohli zakúpiť krásne kroje a tiež nám prispievajú na nájom sály na nácviky. Táto pomoc nám umožňuje pokračovať v rozvoji našich aktivít a udržiavať folklórnu tradíciu tu v Belgicku.
Ste súčasťou aj nejakých iných komunít združujúcich Slovákov v Belgicku?
Som členkou literárneho klubu „Bukclub“, kde si vyberáme zaujímavé knihy od slovenských aj zahraničných autorov. Niekoľkokrát do roka sa stretávame osobne, aby sme spoločne diskutovali o našich dojmoch a myšlienkach, ktoré v nás knihy zanechali.
Aké najväčšie výhody podľa vás plynú z toho, že Slováci v zahraničí sa združujú? V akých rôznych oblastiach si vedia pomôcť?
Združovanie Slovákov v zahraničí prináša mnoho výhod – pomáha udržiavať kultúrnu identitu, uľahčuje adaptáciu v novom prostredí a umožňuje zdieľanie skúseností. Komunity vytvárajú priestor na budovanie sociálnych a profesijných sietí, pričom zohrávajú kľúčovú úlohu pri zachovávaní slovenských tradícií, jazyka a kultúry, najmä pre mladšie generácie vyrastajúce mimo Slovenska.
Napríklad ja momentálne pomáham rodákovi zo Slovenska s marketingom a obchodným poradenstvom pre jeho IT firmu, no za tie roky som poskytla pomoc v rôznych oblastiach – či už pri prekladoch, alebo odporúčaniach týkajúcich sa pracovných príležitostí.
V akom kontakte ste so Slovenskom? Vraciate sa sem často?
Pracovne sa na Slovensko vraciam približne 2 razy do roka, takže sa snažím tieto návštevy spojiť aj s návštevou rodiny a priateľov. Okrem toho sa s mojou rodinou snažíme pravidelne navštevovať Slovensko aj preto, aby moje deti nezabudli, kde majú svoje korene.
„Vďaka mojej aktívnej angažovanosti v slovenskej komunite v Belgicku som dcéram priniesla Slovensko priamo do nášho domu. Snažím sa im odovzdávať hodnoty a tradície, aby si udržali silný vzťah k Slovensku. “
Uvažovali ste niekedy aj nad návratom na Slovensko?
Keď som v roku 1995 prišla do Belgicka, uvažovala som o návrate, pretože svet tu bol úplne iný a bolo veľmi náročné prispôsobiť sa novému prostrediu. Dnes je však môj život pevne zakorenený v Belgicku, ale rada by som našla spôsob, ako svoje skúsenosti zdieľať cez diaspóru so Slovenskom. Ale človek nikdy nevie, čo mu osud prinesie…
Máte z hľadiska budovania slovenskej komunity nejaké ďalšie plány?
Už dlhšie sa pohrávam s myšlienkou vytvorenia „Slovak Business Clubu“, ktorý v Belgicku zatiaľ neexistuje. Chcela by som sa aktívne zapojiť do slovenskej diaspóry a podporovať stretnutia slovenských profesionálov – či už prostredníctvom networkingových podujatí, podnikateľských fór alebo iných aktivít.
Inšpiruje ma Slovak PRO v Amerike a verím, že podobná komunita by mohla byť skvelým spôsobom, ako prepájať profesionálov, podporovať spoluprácu a zdieľať skúsenosti. Zároveň by mohla aktívne pomáhať Slovensku prostredníctvom expertízy a kontaktov slovenskej diaspóry.
Čo by ste odkázali Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorí uvažujú, že by chceli oficiálnejšie budovať slovenskú komunitu a prepájať ľudí v mieste, kde žijú, napr. aj prostredníctvom folklórneho súboru?
„Každý, kto sa rozhodne budovať slovenskú komunitu a prepájať ľudí, prispieva k udržaniu a prehlbovaniu našej slovenskej identity. Tým, že budú zachovávať jazyk, tradície a kultúru, využívať diaspóru, pomôžu nielen sebe, ale aj ostatným, aby sme sa tu aspoň trochu cítili Ako Doma.“
Tento článok vznikol vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
