Slovensko budúcnosti už 11. júna v Bratislave

Ako môžeme prispieť k tomu, aby bolo Slovensko krajinou, v ktorej chceme žiť, študovať, pracovať a rozvíjať svoj potenciál?

​Pozývame vás na stretnutie – Slovensko budúcnosti: vzdelávanie, líderstvo, veda a inovácie. Príďte sa zapojiť do návrhu konkrétnych riešení na komorné odborné fórum určené pre Slovákov zo zahraničia, navrátilcov, akademikov, vedcov a profesionálov, ktorí chcú prepájať skúsenosti, zdieľať perspektívy a spoločne hľadať konkrétne riešenia pre budúcnosť Slovenska.

Kedy a kde sa vidíme?

🗓️ Štvrtok 11. júna 2026
⌚ 17:00 – 22:00 SELČ 
📍 Mostová 145/4, Bratislava

Prečo sa zúčastniť?

Ak vás zaujíma budúcnosť Slovenska a chcete byť súčasťou diskusie o tom, ako vytvárať krajinu, v ktorej budeme chcieť žiť, študovať či pracovať, toto podujatie je určené práve vám. Stretnete inšpiratívnych ľudí z akademického, vedeckého aj profesionálneho prostredia doma i v zahraničí a zapojíte sa do otvorených diskusií o vzdelávaní, líderstve, spoločenskej dôvere či fungovaní spoločnosti.

Podujatie vám zároveň ponúkne priestor na prepájanie expertízy, zdieľanie skúseností a hľadanie nových možností spolupráce. Počas tematických diskusií pri okrúhlych stoloch budete môcť priniesť vlastné pohľady, spoznať perspektívy ostatných a podieľať sa na formulovaní konkrétnych návrhov a riešení v oblastiach vzdelávania, vedy a verejného života. Stanete sa tak súčasťou komunity ľudí, ktorí chcú aktívne prispievať k pozitívnym zmenám na Slovensku.

Hostia podujatia

Prinášame vám krátke predstavenie niektorých z našich spíkrov cez ich vlastné odpovede na otázky o tom, čo ich poháňa vpred, prečo sa rozhodli pôsobiť na Slovensku a čo podľa nich môže každý z nás urobiť pre lepšiu budúcnosť krajiny.

Dana Miňová

Dana Miňová sa dlhodobo venuje change managementu, transformačným procesom a krízovému manažmentu. Je zakladateľkou Inštitútu zmeny, ktorý sa snaží prinášať systematickejší a praktickejší prístup k riadeniu zmien na Slovensku.


Prečo práve change management?

Change management je pre mňa disciplína, ktorá prepája stratégiu s ľuďmi a exekúciou. Zaujíma ma riadenie dopadu zmeny na ľudí, procesy, rozhodovanie, kultúru a výkon organizácie – v tomto vnímam kľúčový zmysel change managementu. Nielen v samotnej architektúre zmeny. V dnešnej dobe nepotrebujeme učiť o tom, čo je zmena. Bolo by to smiešne. Dnes je viac ako inokedy dôležité hovoriť o tzv. “únavovej zlomenine” z množstva paralelných zmien. Po viac ako 13 rokoch v krízovom manažmente a transformáciách viem, že presne táto fáza, etapa života firmy, komunity, spoločnosti, je to, v čom sa cítim dobre. V čom viem byť nápomocná.

Ako vznikol Inštitút zmeny a čo je jeho cieľom?

Inštitút zmeny vznikol z presvedčenia, že Slovensko potrebuje systémovejší, odbornejší a praktickejší prístup k riadeniu zmien. Inštitút zmeny akceleruje silu expertízy ľudí, ktorí zažili reálne transformácie, krízové situácie, rozhodnutia, odpor, tlak aj dôsledky zmien. Naším cieľom je popularizovať change management na Slovensku a prinášať ho do firiem, verejnej správy, samosprávy aj komunít ako praktickú schopnosť.

„Zmena nie je epizóda či ojedinelý projekt. Je to pohyb v systéme, ktorý treba vedieť viesť.“

Čo Ťa motivuje ostať na Slovensku?

To, že mi na Slovensku záleží. Že som tu doma. Tu je moja rodina, najbližší. Vidím a vnímam potenciál, ktorý tu máme. A tiež vnímam únavu, polarizáciu, sklamanie, čakanie na spasiteľa, či “rochnenie” sa v roli obete. Práve preto nechcem stáť bokom a iba komentovať. Chcem byť súčasťou riešení. Cez firmy, lídrov, komunity a témy, ktorým rozumiem. Som presvedčená, že Slovensko nepotrebuje viac cynizmu. Potrebuje viac ľudí, ktorí prinesú odbornosť, energiu a ochotu vytvárať systémy, nie ich iba rúcať.

Čo si myslíš, že by mohol urobiť každý, aby prispel k tomu, že nám na Slovensku bude ešte lepšie?

Prevezmime zodpovednosť za svoj vlastný vplyv. Za to, ako komunikujeme. Ako počúvame. Ako a kam vedieme ľudí. Ako reagujeme na iný názor. Ako sa správame v práci, v rodine, v komunite. Zmena krajiny nezačína veľkými reformami. Začína aj tým, že každý z nás prestane pridávať chaos, cynizmus a nedôveru tam, kde môže priniesť rešpekt, spoluprácu a konkrétny krok dopredu. Namiesto passivity a posudzovania. Zas a znova. Jeden malý krok, každý deň.

Čo Ťa poháňa vpred a dáva zmysel do Tvojich dní?

V mojom prípade to je vyšší zmysel a presah. Poháňa ma moment, keď sa v systéme začne diať pohyb. Pohyb je energia spojená s emóciou. Motivuje ma odovzdávať skúsenosti, ktoré mám. Prepájať ľudí. Čítať systém. Pomenovať problém. A pomáhať zmenám, aby sa nielen spustili, ale aj skutočne usadili.

Jan Polak

Jan Polak stojí za Prieskumom národných hodnôt Slovenska, ktorý vznikol s cieľom lepšie pochopiť, čo je pre ľudí na Slovensku skutočne dôležité. Dlhodobo sa venuje prepájaniu skúseností zo zahraničia s pozitívnymi zmenami doma.


Ako vznikla myšlienka realizovať Prieskum národných hodnôt Slovenska?

Myšlienka realizovať Prieskum národných hodnôt Slovenska vznikla už v roku 2014, keď sme s manželkou hľadali spôsob, ako prispieť k pozitívnym zmenám na Slovensku a zároveň využiť naše skúsenosti zo zahraničia. Uvedomovali sme si, že bez lepšieho pochopenia individuálneho aj kolektívneho hodnotového nastavenia spoločnosti je veľmi ťažké vytvárať autentické a dlhodobo udržateľné zmeny.

Naším pôvodným zámerom bolo podporiť existujúcich lídrov zmeny z rôznych oblastí spoločnosti a vytvoriť priestor pre lepšie porozumenie tomu, čo je pre ľudí na Slovensku skutočne dôležité. Prvý prieskum vznikol v roku 2016 pod hlavičkou Dialógu – Centra pre spoluprácu n.o., ktoré sme založili práve na tento účel, s podporou dvoch slovenských súkromných nadačných fondov.

V roku 2021 sme následne na impulz Slovak Global Network prieskum zopakovali v partnerstve so SGN ako jeden z podkladov pre formulovanie Vízie Slovenska, na ktorej vtedy spolu s odborníkmi pracovali. A mnohé krajiny, ako napríklad Lotyšsko, Švédsko a Singapur, kde sa prieskumy realizovali, boli pre nás práve v tomto inšpiráciou.

Aký význam má poznať naše osobné hodnoty a hodnoty národa?

Hodnoty odrážajú naše materiálne, emocionálne, mentálne i duchovné potreby a tým pádom aj pohľad na svet a zásadne ovplyvňujú naše rozhodnutia, vzťahy aj kvalitu života – či si to uvedomujeme alebo nie. Keď človek žije v súlade so svojimi hodnotami, môže sa cítiť pokojný, spokojný a naplnený. Ak zažíva hodnotový nesúlad alebo konflikt, vznikajú neistota, frustrácia a stres, ktoré môžu viesť až k chorobe alebo vyhoreniu. Podobne to majú aj tímy, firmy i celé krajiny. Poznanie, pochopenie a rešpektovanie hodnôt podporujú kolektívne zdravie, spokojnosť a prosperitu. Zároveň nám pomáhajú lepšie spolupracovať, spolunažívať a spoločne zvládať výzvy a reagovať na zmeny a nové príležitosti. Nepochopenie a nesúlad hodnôt naopak vytvára konflikt a eróziu dôvery, nerovnováhu a zbytočné plytvanie zdrojmi a postupne môže viesť i k nebezpečnému rozkladu v spoločnosti. Mnoho konfliktov nevzniká zo zlých úmyslov, ale z nepochopených hodnôt.

Čo Ťa motivuje vracať sa na Slovensko?

Vždy ma silne ťahalo ísť do sveta – cestovať, žiť, študovať a pracovať. A keď sa mi to podarilo a bol som tam – či už na výmennom pobyte, na univerzite, pri práci konzultanta alebo pri zrode nových projektov – nevedel som sa zbaviť pocitu, že mi niečo chýba. Bol to most domov. Spojenie s rodinou, ľuďmi, ktorých mám rád, a s mestom a krajinou, na ktorých mi záleží.

Zároveň som cítil potrebu prispieť tým najlepším, čo som sa vo svete naučil, a odovzdávať skúsenosti ďalším šikovným ľuďom. A bez toho, aby sa to pozitívne dotklo aj niekoho na Slovensku, to bolo akési neúplné. Hľadal som preto rôzne spôsoby, ako priniesť to najlepšie zo sveta na Slovensko – a zároveň ukazovať svetu to dobré, čo máme tu.

Nikdy som sa nevracal preto, že by Slovensko bolo dokonalé. Vracal som sa – a pôsobím tu – preto, že mi na ňom záleží.

Čo si myslíš, že by mohol urobiť každý, aby prispel k tomu, že nám na Slovensku bude ešte lepšie?

Nikoho asi neprekvapí, že najlepším miestom je začať od seba. Byť príkladom toho, čo chceme vidieť okolo seba. Na jednej strane zostať verný svojim hodnotám, a zároveň rešpektovať odlišnosti a hranice druhých. Aj keď je to niekedy ťažké, zachovať si pozitívny postoj a konštruktívny prístup aj v náročných situáciách.

Menej cynizmu a sťažovania sa na to, „že na Slovensku je to tak“, a viac ochoty počúvať, pochopiť a pomôcť tam, kde sa dá. O trochu viac vôle spolupracovať a menej bojovať aj s tými, s ktorými nezdieľame rovnaký názor. Podľa prieskumu hodnôt nás totiž oveľa viac spája, než rozdeľuje.

Bez vzájomného rešpektu a dôvery nemôže fungovať žiaden tím, firma ani spoločnosť. A práve kríza dôvery je podľa mňa jednou z najväčších výziev, ktorým dnes čelíme. Preto by jej obnova mala byť našou spoločnou prioritou a zodpovednosťou.

Čo Ťa poháňa vpred a dáva zmysel do Tvojich dní?

Ako rád hovorí Richard Barrett, ktorý stojí za metodológiou aj modelom hodnotového prieskumu: „Snažiť sa byť nie najlepším na svete, ale čo najlepším pre svet.“ To ma veľmi inšpiruje a motivuje.

Zároveň mi záleží na tom, aby mi to, čo robím, dávalo radosť. Preto si pozorne vyberám, čomu sa venujem, s kým spolupracujem a či dokážem aj do vážnych tém prinášať viac vďačnosti, zvedavosti a hravosti.

Jaroslav Varchola

Jaroslav Varchola sa venuje filozofii vedy a vzdelávaniu. Po doktorandskom štúdiu odišiel na Oxford, kde sa venoval filozofii vedy a premýšľaniu o tom, ako prenášať kvalitné vzdelávacie modely aj na Slovensko.


Prečo filozofia vedy a Oxford?

Počas doktorátu človek skúma veľmi intenzívne veľmi malú časť reality, v ktorej sa snaží posunúť poznanie sveta a kúsoček dopredu. Takže po štyroch rokoch v labáku som mal túžbu spoznávať veľký obraz o svete, ako nám ho predstavuje veda. A Oxford, pretože som chcel zažiť, aké to je byť súčasťou najlepšej univerzity.

Prečo práve kolégium oxfordského typu, čo Slovákom prinesie?

Pretože viaceré z toho, čo robí Oxford a Cambridge unikátnymi univerzitami sa dá preniesť aj na Slovensko. A je to práve systém interdisciplinárnych kolégií a vyučovanie cez tutoriály, čo sa dá aj za relatívne málo peňazí aplikovať aj u nás.

Čo Ťa motivuje ostať na Slovensku?

Najmä ľudia. Rodina, priatelia, ale aj všetci tí úžasní ľudia, ktorých v školstve stretávam, ktorí aj v neideálnych podmienkach pracujú pre dobro spoločnosti profesionálne a s úsmevom

Čo si myslíš, že by mohol urobiť každý, aby prispel k tomu, že nám na Slovensku bude ešte lepšie?

Keby každý vymenil trochu svojho voľného času venovaného nízkej kultúre za niečo trocha intelektuálnejšie, celá spoločnosť by išla dopredu.

Čo Ťa poháňa vpred a dáva zmysel do Tvojich dní?

Najviac ma poháňa to Sokratovské, že si som vedomý, že stále skoro ničomu nerozumiem. Existujeme vo svete, ktorému nerozumieme, ale ktorý je poznateľný a to je úžasný pocit.

Martin Lukačišin

Martin Lukačišin pôsobí v oblasti systémovej a kvantitatívnej biológie. Po rokoch v zahraničí založil Laboratórium systémovej biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.


Prečo ste sa rozhodli pre doktorandské štúdium v oblasti systémovej a kvantitatívnej biológie? Čím je to pre Vás zaujímavé?

Sústavy vzniknuté evolúciou nefungujú ako systémy navrhnuté ľuďmi v zmysle, že každá súčiastka má jasnú funkciu, lež operujú ako sieť všakovako interagujúcich modulov. V čase, keď som končil vysokoškolské štúdia, klasický prístup ku genetike, ktorý identifikuje vždy niekoľko jednotlivých génov kľúčových pre určitý prejav, napríklad chorobu, v minulosti tak veľmi úspešný, začínal pomaly nachádzať svoje limity. S príchodom lacných sekvenačných metód a veľkých dátových modelov sa nám otvorila v biológii možnosť preskúmať tzv. emergentné javy, vznikajúce interakciou jednotlivých zložiek systému, čo je kľúčom k dosiaľ nevyriešeným otázkam v biológii.

Čo Vás viedlo k založeniu Laboratória systémovej biológie na Prírodovedeckej fakulte UK?

Pracovisko, na ktorom som laboratórium založil, konkrétne Katedra genetiky, mi bolo známe ako miesto, kde podporujú mladých výskumných pracovníkov v zakladaní si skupín s vlastným výskumným smerom. Keďže systémová biológia je pomerne mladý odbor bez väčšej tradície na Slovensku a zároveň s významnými presahmi do genetiky, bola to pre mňa pomerne jasná voľba.

Čo Vás motivuje ostať na Slovensku?

Pred návratom na Slovensko som prežil celý svoj dospelý život v zahraničí, a hoci byť cudzincom a zažiť viaceré kultúry je v prvých rokoch veľmi obohacujúce, možno tiež povedať, že byť dlhodobo imigrantom v kultúre, ktorú nikdy celkom nezvnútorním, predstavuje aj istú formu ušlej príležitosti. Na Slovensku ma tiež motivujú ostať rodinné dôvody – napríklad, vychovávam štyri deti a bol by som nerád, aby nás okrem generačnej bariéry delila aj bariéra kultúrna.

Čo si myslíte, že by mohol urobiť každý, aby prispel k tomu, že nám na Slovensku bude ešte lepšie?

Vo svojich prostrediach potrebujeme naozaj všetci pracovať na zefektívňovaní systémov, budovaní inštitúcií a vytváraní pracovnej kultúry, kde zmena pravidiel a systému práce bude vždy spieť k zjednodušovaniu a vyššej efektivite, nie naopak. To platí aj ohľadom ochoty spolupracovať so štátnymi inštitúciami a prispievať k ich pozitívnej zmene.

Z môjho pohľadu je Slovensko plné pracovitých a svedomitých ľudí ‒ ktorí žiaľ narážajú na inštitucionálne limity.

Čo Vás poháňa vpred a dáva zmysel do Tvojich dní?

Túžba poznať pravdu o svete. Znie to ako veľký cieľ, no som si bytostne vedomý toho, že ak chcem v hocičom posunúť hranice poznania ľudstva, musím svoje úsilie zacieliť na veľmi malý výsek poznania. A zároveň som si vedomý, že musím komunikovať s ľuďmi mimo môjho odboru, aby som nestratil perspektívu a zároveň mohol niekoho obohatiť poznaním, ktoré som získal. V tomto bol pre mňa veľmi formatívny čas štúdia na Oxforde, ktorého systém kolégií je dizajnovaný na to, aby sa stretávali a spolu rozprávali odborníci z navonok nesúvisiacich odborov ‒ je mojím snom, aby takáto inštitúcia vznikla aj na Slovensku.

Pridajte sa aj vy k spíkrom a k diskusii o Slovensku budúcnosti

Podujatie prinesie diskusie o vzdelávaní, vede, líderstve, spoločenskej dôvere aj o tom, ako prepájať Slovákov doma a v zahraničí. Tešiť sa môžete na inšpiratívnych hostí, otvorené rozhovory aj priestor na networking a nové spolupráce.

📩 Registrácia

Kapacita podujatia je obmedzená, preto odporúčame prihlásiť sa čo najskôr e-mailom na: info@slovakglobal.sk alebo TU.

Tešíme sa na vás.
Slovak Global Network

Stretnutie je financované Európskou úniou NextGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci výzvy na posilnenie vzťahov so slovenskou diaspórou (kód 10I02-03-V01).