Adam Haviar je podnikateľ, ktorý prepája svet technológií, duševného zdravia a komunít. V rozhovore rozpráva o tom, prečo sa rozhodol vrátiť na Slovensko, ako vznikol jeho startup Lumi a prečo by sa koučingové zručnosti zišli každému – bez ohľadu na to, či chce koučovať profesionálne. Otvorene hovorí o výzvach, neúspechoch aj o tom, ako sa veľké veci dajú začať úplne jednoducho – hoci aj s obyčajným PDF-kom.
Čomu sa venuješ?
V mojom živote sa venujem trom hlavným témam, ktoré spolu viac alebo menej súvisia.
Prvou je podnikanie – či už moje vlastné, ale rád podporujem podnikavosti aj u iných.
Druhou oblasťou je osobnostný a duševný rozvoj. V minulosti som robil mentoringové programy, dnes koučujem a zároveň sa venujem projektu Lumi, čo je digitálny nástroj pre terapeutov, ktorý automatizuje administratívu. Tento projekt ma nesmierne baví a napĺňa.
Tretia oblasť je pre mňa veľmi osobná – Komunitné bývanie. Spolu s priateľmi práve realizujeme projekt komunitného bývania v Bratislave, ktorý sme vytvorili ako reakciu na izolovaný život v mestách, kde často nepoznáme ani svojich najbližších susedov. Naším cieľom je vytvoriť priestor, kde už samotný dizajn bývania prirodzene podporuje každodenné interakcie a budovanie hlbších vzťahov v širšej komunite. Veríme, že život je lepší, keď ho môžeme pravidelne zdieľať s dobrými ľuďmi, ktorí nás posúvajú vpred, a preto momentálne aj hľadáme ďalších podobne zmýšľajúcich susedov, ktorí sa k nám radi pridajú.
Ako si sa dostal ku koučingu?
Ku koučingu som sa dostal na konci štúdia v UK, keď som riešil, či sa vrátiť na Slovensko. Vtedy som sa ozval profesorovi – bývalému vysokopostavenému manažérovi v energetike, ktorý sa na „staršie kolená“ stal učiteľom a koučom.
Zadarmo si so mnou sadol, položil mi osem otázok počas jednej hodiny a doslova ma „rozobral na súčiastky“. Nedal mi odpoveď, ale pomohol mi si ju nájsť. Odchádzal som z toho stretnutia s úplne jasným rozhodnutím.
Vtedy som pochopil, akú silu má táto práca. Na univerzite som si preto vybral kurzy a školenia zamerané na koučing. Páčilo sa mi, že je to neinvazívny spôsob, ako ľuďom pomôcť efektívne využívať svoj talent a cítiť sa spokojne.
Pred rokmi som absolvoval medzinárodný výcvik ICF a dnes zbieram hodiny na certifikáciu. Momentálne koučujem skôr v menšom – mám dvoch klientov – ale v budúcnosti si viem predstaviť venovať sa tomu naplno.Zároveň si myslím, že koučingový skill je extrémne užitočný nielen pre koučov – ale aj v manažmente, vo vzťahoch, v každodennej komunikácii.
„Koučingový výcvik by sa zišiel každému.
Nejde o to, aby sme sa všetci stali koučmi. Mne osobne to extrémne pomáha aj v partnerskom živote – dokážeme sa s partnerkou rozprávať o problémoch tak, aby sme spolu našli riešenie, ktoré funguje pre nás oboch.“
Aký je rozdiel medzi koučingom a mentoringom?
Koučing je o tom, že nedávame rady. Predpokladáme, že klient pozná svoj kontext najlepšie. My kladieme otázky, parafrázujeme, reflektujeme. Pomáhame mu sformulovať si vlastné odpovede. Ako kouč musím úplne potlačiť svoje skúsenosti – nie som tam za seba, ale za klienta.
Mentoring je opačný prístup – mentor zdieľa skúsenosti a dáva odporúčania, pretože danou cestou už prešiel.
Ak za mnou niekto príde, že sa nevie rozhodnúť, či ísť do investičného bankovníctva alebo založiť startup, ako kouč mu pomôžem preskúmať, kým je a čo ho motivuje. Ale ak príde s tým, že chce ísť do top investičnej banky a potrebuje vedieť, ako sa tam dostať – vtedy pomáha mentor, ktorý si tým prešiel a ja nebudem správnym partnerom pre takú cestu.
Venuješ sa aj mentoringu?
Áno, v minulosti som založil program Mentoring2 – zameraný na šikovných slovenských študentov v zahraničí. Párovali sme ich s mentormi z rôznych oblastí, aby si vedeli lepšie nastaviť svoju kariéru. Mali sme úžasných mentorov ako Michal Šimečka či Matej Ftáčnik.Program dnes pokračuje pod Leafom, na platforme Growni – už nie je len pre študentov, ale je otvorený všetkým.
Spomínal si, že si sa vďaka koučovi rozhodol vrátiť na Slovensko. Čo ťa presvedčilo?
Boli to dve veci.
Prvá: komunita. V UK som si vytvoril silné priateľstvá s ďalšími Slovákmi – a keď sa rozhodli vrátiť, začal som o tom uvažovať aj ja.
Druhá: kariérna realita. Veľké korporácie ako JP Morgan mali u nás na univerzite silné náborové metódy o sľubnej kariére, no reálne to často znamenalo, že prvé roky človek robil pomocnú ruku niekomu, kto je v pomocnej funkcií. V tom čase som dostal ponuku robiť s Petrom Gažíkom v O2 a získal som oveľa hlbší náhľad do fungovania veľkej firmy ako by som mal v zahraničí.
Rozhodnutie bolo jasné – chcel som mať vplyv, tvoriť niečo zmysluplné, aj keď v menšom rybníku. Slovensko mi to umožnilo.
Ako fungovala slovenská komunita na univerzite?
V Anglicku existujú česko-slovenské societies, ktoré sú navzájom prepojené. Spojila nás kultúra, hudba, humor, geopolitika… všetko to, čo doma považujeme za samozrejmosť. Tie väzby boli silnejšie než tie, ktoré sa nám darilo vytvárať s miestnymi študentmi. Ale podobne to mali aj iné národnosti – aj oni si tvorili vlastné komunity.
„Zo zahraničia som si priniesol hlavne iný postoj k neúspechu. Na Slovensku sa hanbíme, keď niečo nevyjde. V zahraničí sú ľudia pyšní na to, že to aspoň skúsili. Vníma sa to ako krok k úspechu – na každý úspech potrebujete tri faily.“
Čo môžeme na Slovensku urobiť, aby sa to zmenilo?
Myslím si, že sa to už pomaly deje – viac sa hovorí aj o neúspechoch. Ale stále čakáme na generačný zlom. Preto verím v brain circulation – nech mladí idú do zahraničia, nasajú iný mindset, no udržia si vzťah so Slovenskom a vrátia sa.
Lumi – čo bol impulz pre tento projekt?
V minulosti som na Slovensku založil Ksebe. Skrz túto skúsenosť som pracoval bližšie s terapeutmi, čo mi dalo celkom zaujímavý vhľad do toho ako dnes manažujú svoje súkromné praxe.
Terapeuti, ktorých máme veľmi málo a sú veľmi vyťažení trávia až 20% času na administratíve. Naším cieľom je byť partnerom, ktorý im šetrí čas, energiu a pomáha im sústrediť sa na to, čo robia najlepšie – pomáhať klientom žiť lepší život. Neskôr som sa sám stal koučom a začal som aj z prvej ruky vnímať potrebu pre automatizáciu administratívy v mojej praxi a tak som si do nejakej miery aj sám klientom.
Lumi automatizuje procesy okolo administratívy od rezervácií, cez faktúry, platby, poznámky, či rutinnú komunikáciu s klientmi.
Aký je feedback?
Zatiaľ veľmi pozitívny – všetci klienti, ktorí začali používať Lumi ho stále aktívne využívajú vo svojej praxi a dávajú nám pozitívnu spätnú väzbu – to je ten najdôležitejší ukazovateľ v rannom štádiu budovania produktu. Vyzerá, že sa nám to podarilo, ale teraz nás čaká väčšia výzva a to je ako produkt distribuovať a narásť.
Pôsobíte len na Slovensku?
Momentálne Slovensko a Česko – v Čechách máme dokonca viac používateľov. No vidíme potenciál expandovať aj do iných profesií, ktoré fungujú na podobných princípoch – napríklad fyzioterapeuti alebo kouči.
Ste súčasťou programu The Spot Fast Forward – ako vám pomáha?
Je to akceleračný a mentoringový program, ktorý nám poskytuje cenný pohľad skúsených a ostrieľaných podnikateľov. Títo ľudia si prešli vlastnou startupovou cestou a pomáhajú nám zorientovať sa keď sme veľmi zahrabaný v operatíve. Zároveň poskytujú aj akúsi mentálnu podporu lebo vedia, aké náročné a bolestivé vie byť budovať niečo z ničoho. Takáto podpora je často rovnako dôležitá ako rady.
Čo by si poradil mladým, ktorí uvažujú o podnikaní?
Mať väčšie ambície a ísť po nich na plné pecky! Netreba mať strach z neúspechu, určite nie taký veľký, že nás to limituje v tom, ako veľmi sa do toho ponoríme, ako veľmi do toho investujeme.
A druhá vec je, že keď ma niečo nadchne, vždy sa dá začať v malom. Keď sme budovali Ksebe pre biznisových klientov, začínali sme úplne v malom – dohodli sme šiestich terapeutov a ja som vytvoril PDF-ko, ktoré malo klikateľné tlačidlá na ich Calendly kalendár, nastavené tak, aby sa klienti mohli booknuť.
Vlastne šlo o to zohnať terapeutov, s ktorými sme sa dohodli, že tento nástroj im privedie viac klientov a potom vytvoriť produkt – to už bol hodinový job a mohli sme predávať.
“Všetko sa dá zredukovať na nejakú úplne basic verziu, s ktorou vieš začať už dnes. Nikdy nebude lepší čas začať ako teraz. Lebo teraz máš nápad – sprav ten prvý krok. A ak to v tebe vzbudí viac energie pokračovať, tak je to správna cesta.“
Rozhovor vznikol v spolupráci s The Spot.
