Z korporátu do komunity. Boris Podolák strávil roky v manažérskych funkciách globálnych firiem ako Dell, CIT Bank, Lenovo či Covestro. Dnes však vymenil korporátny svet za svet prepájania – vedie najväčší cowork v strednej Európe The Spot, kde vznikajú nové prepojenia, startupy aj priateľstvá. V rozhovore hovorí o sile náhod, potrebe patriť, aj o tom, ako sa z coworku stáva živý ekosystém, ktorý mení ľudí, projekty aj celé prostredie.
Boris, dnes vedieš The Spot – komunitný coworkingový priestor. Tvoj profesionálny príbeh sa však začal v korporáte. Ako sa z človeka z veľkých firiem stane niekto, kto stavia komunitu?
Toto je tak trochu dielom náhody, na jeseň 2022 ma oslovil Tomi Krebs, ktorý mal na starosti recruitment vo Vacuum Group. Pôvodne išlo o pozíciu, ktorá zahŕňala nielen The Spot, ale aj Operations vo Vacuumlabs. Po mojom nástupe bol The Spot oddelený od vývoja softvéru a spolu s tímom sme sa venovali výlučne prevádzke coworku. The Spot sme nechceli budovať len ako poskytovateľa flexibilných kancelárií, ale ako miesto, ktoré je tým najlepším možným vesmírom, ktorý si medzi týmito stenami môžeme vybudovať. Nejde len o priestor, ale o ľudí. Naším cieľom bolo, a je vytvoriť miesto, kde sa ľudia cítia vítaní, bezpečne a kde komunita prirodzene priťahuje ďalších.
Máš za sebou roky skúseností na vysokých pozíciách v korporáte. Kedy prišiel moment, keď si pocítil potrebu zmeny?
Vrátim sa k náhodám – tie majú na život oveľa väčší vplyv, ako si pripúšťame. Keď som prišiel na prvú neformálnu kávu do Spotu, bol som očarený tou živou komunitou. Na jeseň 2022 korporátne priestory zívali prázdnotou, keďže novou normou bol vtedy hybridný model. Bol to neuveriteľný rozdiel. Iné tempo, iný typ ľudí – inovátori, startupy. To všetko som vnímal neskutočne pozitívne. V tom čase som na Netflixe videl seriál Playlist o spoločnosti Spotify a mal som rovnaký pocit, ako ich právnička, ktorá vyšla z korporátnych dverí do startupových. A vo mne to vyvolalo veľkú emóciu.
Hovoríš o otvorenej a inkluzívnej komunite, kde majú ľudia pocit, že niekam patria. Odkiaľ táto vízia vychádza?
Potreba niekam patriť je zakorenená v každom z nás a toto nás formuje od detstva, či už je to športový tím, školský kolektív alebo partia kamarátov. Aj keď sa niekto dostane do prostredia, ktoré pre neho nie je dobré, často tam ostáva len preto, že má pocit, že niekam patrí, že ho niekto prijal. Chceme, aby k nám ľudia chceli patriť z tých najlepších dôvodov.
„V Spote sa snažíme vytvoriť priestor, kde sa stretávajú tolerantní, otvorení, kreatívni ľudia, s ktorými nás bude baviť pracovať na spoločných veciach, ale aj len tak byť.“
A toto funguje ako snehová guľa a z coworkingu sa stane komunita. Nie preto, že si to napíšeme na web, ale preto, že to medzi tými ľuďmi naozaj vzniká.
The Spot nie je len coworking. Ako by si ho opísal niekomu, kto o ňom ešte nikdy nepočul?
Spot je skvelý coworkingový priestor, kam prídeš, keď potrebuješ kvalitné miesto na prácu. Ale zostaneš kvôli tomu, čo sa v ňom deje. Je to o ľuďoch a prepojeniach, ktoré tu vznikajú. Startupy, freelanceri, kreatívci či inovátori tu nenájdu len pracovný stôl, ale aj podporu, know-how a kontakty, ktoré im pomáhajú rásť.
V čom je podľa teba The Spot iný ako iné coworkingy – doma aj v zahraničí?
Jedným z rozdielov je veľkosť. Väčšina coworkingov je výrazne menšia, čo obmedzuje ich možnosti. Nám väčší priestor umožňuje investovať viac do služieb, komunity a vlastných podujatí pre členov. Dôležitá je aj motivácia našich investorov – ich cieľom nebolo len prenajímať kancelárie, ale vytvoriť ekosystém, v ktorom môžu vznikať startupové príbehy podobné tým ich vlastným. Pretože jeden z nich vyrástol v pôvodnom Spote na Námestí SNP, ktorého súčasťou bol aj Maťo Ftáčnik a Mišo Haruštiak. Jeden je členom nášho boardu a druhý mojim kolegom.
Hovoríte, že nejde len o prenájom priestorov, ale o budovanie ekosystému. Ako to vyzerá v praxi?
Nesústreďujeme sa len na pracovné miesta, ale na prostredie, kde sa prepájajú ľudia a ich nápady. Denne premýšľame nad tým, kto je u nás, čo robí, s kým by sa mal stretnúť a ako mu vieme pomôcť – či už cez podujatia, nové kontakty alebo programy podpory ako Fast Forward.
„Minulý rok sme spustili program Future Founders, v ktorom vychovávame nových founderov už od strednej školy.“
Tento rok k nemu pribúda verzia Future Founders Varsity pre študentov bratislavských vysokých škôl v spolupráci s Magistrátom hlavného mesta. Zároveň sme podpísali memorandum s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže a Ministerstvom školstva. Vďaka nemu budujeme inovačné laboratóriá pre matematiku, fyziku, informatiku a robotiku,
aby sa špičkový talent mohol rozvíjať priamo na Slovensku, u nás.
Aktívne vyhľadávame prepojenia na vzdelávanie, vedu a výskum. Jeden z drahokamov nášho ekosystému je Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT) Majky Bielikovej, s ktorej tímom úzko spolupracujeme. V rámci programu Future Skills Hub spolu s Marcelou Havrilovou spájame startupový svet so školami. Vznikli u nás formáty ako Rande s riaditeľmi, Keď škola nestačí či Klub riaditeľov bratislavských základných škôl. Našou expertízou je vytvárať ekosystém, kde sa títo ľudia prirodzene stretávajú a spolupracujú.
Čo sú podľa teba tri najdôležitejšie ingrediencie úspešnej komunity?
Predtým ako zodpoviem otázku, musím spomenúť môjho kolegu a kamaráta Tea Lachkoviča. Bol môj úplne prvý hiring v Spote. Teo začal ako Event Sales manažér a neskôr sa presunul na pozíciu Head of Community. Veľa z toho, o čom sa my dvaja o našej komunite rozprávame, je jeho dielo.
Prvou ingredienciou je spoločný základ. Ľudia musia mať niečo, čo ich spája a komunita im v tom má vedieť pomôcť. Druhou sú vzťahy. Tie najdôležitejšie často vznikajú neformálne – pri káve, obede alebo počas eventov. Nie na plánovaných meetingoch. Vidím to aj na sebe – veľmi pomáha, keď nepracujem zavretý v kancelárii, ale z našej kaviarne. Vo fyzike sa to volá brownov pohyb, kde sa častice voľne pohybujú a pri nárazoch medzi sebou spontánne vznikajú nové väzby. Treťou je pulz.
„Komunita musí žiť, ľudia musia cítiť, že sa v nej neustále niečo deje a že má energiu, ku ktorej sa chcú vracať.“
Networking je dnes všadeprítomný, no hĺbka vzťahov často chýba. Ako v The Spot prepájate ľudí?Spontánne, alebo cez cielene riadenú komunitu?
Pri malom coworku dáva veľký zmysel organické prepájanie. Pri viac ako 1 900 členoch to musí byť plánované. Pred pár mesiacmi o rom Teo napísal veľmi dobrý post na Linkedin, kde hovoril o potrebe dát, tímu a procesov. Keďže každý člen potrebuje niešo iné, je potrebné ich segmentovať, mať model angažovania nastavený na aktivity, ktoré robia všetci spolu ale aj na aktivity v mikrokomunitách. Tie spájajú rýchlejšie. Veľkú rolu hrajú, samozrejme, podujatia a partnerstvá. Zameriavame sa na takú kombináciu, ktorá členom prinesie najviac. A ak niečo prestane fungovať, hľadáme iný spôsob, ako členov angažovať.
Spomínal si, že ťa inšpirujú momenty, keď sa rôzne svety prepoja. Ktoré prepojenie, ktoré vzniklo v The Spote, ti najviac utkvelo v pamäti?
Je ich veľa, no spomeniem jeden konkrétny, ktorý veľmi dobre ukazuje práve tú silu Spotu v prepájaní. Oslovil ma CEO jednej firmy, ktorá sídli v The Spot, či by sme vedeli podporiť aktivitu mladých ľudí z občianskeho združenia Kockáči, ktoré pomáha učiteľom s digitálnymi zručnosťami. Našli sme prienik a Spot sa rozhodol ich iniciatívu podporiť. Tam to však neskončilo. Prepojili sme ich na Marcelu Havrilovú, ktorá pár dní predtým organizovala úspešný event o AI v rámci série Future Skills Hub. Následne sme ich spojili aj s ľuďmi z Ministerstva školstva, aby získali podporu pre svoj projekt.
Títo ľudia z ministerstva do Spotu chodia pravidelne. Jeden z nich, ktorého považujem za jedného z najinšpiratívnejších ľudí, akých som v školstve stretol, je dokonca naším členom a často u nás pracuje večer či cez víkend. Práve tieto nečakané prepojenia sú pre mňa dôkazom, že:
„The Spot je viac než len priestor, je to miesto, kde sa prepájajú dobré nápady so správnymi ľuďmi.“
Keď si odchádzal z korporátu, hovoril si, že hľadáš niečo „zábavnejšie“. Našiel si to v komunite The Spot, alebo máš pocit, že to najšialenejšie ťa ešte len čaká?
Vtip je v tom, že som to pôvodne ani nehľadal. Ale keď sa objavila táto príležitosť, veľmi som ju chcel. Nie preto, aby som sa “zabavil“, ale preto, že po rokoch vo veľkých firmách som cítil potrebu vyskúšať niečo iné. Korporát mi dal veľa, no tu, v Spote, mám omnoho bližšie k reálnym výsledkom našej práce. Ten dopad je hmatateľnejší a zároveň je v našom tíme naozaj dosť zábavy. A čo sa týka tých “šialenejších“ vecí, rozbiehame viacero projektov, ktoré majú posunúť Spot na ďalšiu úroveň ako ekosystém. Väčšina z nich je zameraná na mladých ľudí.
„Chceme, aby The Spot a všetko, čo okolo neho vzniká, bol pre niekoho dôvod, prečo ostať na Slovensku alebo sa sem vrátiť. Mám 15-ročného syna a beriem to veľmi osobne.“
Čo ťa v poslednej dobe osobne inšpirovalo? Môže to byť človek, myšlienka, kniha, udalosť…
Ostanem pri mojom synovi. Je to myšlienka, resp. najlepšia rada, akú som kedy počul o výchove. Bolo to v podcaste Freakonomics, kde sa zaoberali tým, či má na deti väčší vplyv “nature” – gény alebo “nurture” – výchova. Dozviete sa, že nie je to ani jedno, ani druhé, že ten najväčší faktor je, kto vôbec rodičia sú. Nepôjdem do detailov a rovno preskočím na tú myšlienku alebo radu: Žite pekný život a Vaše deti sa pridajú.
Ak sa pozrieš na startupový ekosystém na Slovensku, čo v ňom podľa teba chýba najviac? A čo už, naopak, máme?
Začnem tým, čo máme a odpoviem trochu širšie a nie špecificky. Vzhľadom na našu veľkosť sú príležitosti oveľa bližšie ako vo veľkých krajinách. Je tu oveľa jednoduchšie prepájať sa, pretože tých ľudí, ktorí ťa posunú ďalej, ľahšie fyzicky stretneš. Na jednom z eventov Keď škola nestačí hovoril Janko Cipár, ktorý vtedy stážoval v KInIT, o tom, že je jednoduchšie pre mladých Slovákov a Slovenky získať stáž v Európskej komisii napr. oproti ich talianskym rovesníkom. Tým chcem povedať, že máme veľkú výhodu v tom, že sme malá krajina. Ak máš iniciatívu a chceš niečo robiť, často sa dostaneš k zaujímavým ľuďom a príležitostiam rýchlejšie, ako by si čakal.
Čo nám ale najviac chýba, je kritické množstvo ľudí, ktorí sa rozhodnú niečo začať. Ľudí, ktorí sa nezastavia pri tom, že “to nemá zmysel“, že “tu sa to nedá“, ale ktorí to jednoducho skúsia. Startupový ekosystém nestojí na pár úspešných firmách, ale na stovkách pokusov. Pri tom prvom kroku, rozhodnutia vôbec začať, máme stále slabinu.
Keby si mohol dať jednu radu človeku, ktorý zvažuje opustiť korporát a rozbehnúť niečo vlastné, čo by to bolo?
Vždy sa to ľahšie povie, ako urobí, najmä ak je stabilný príjem “non-negotiable“ kvôli rodine. Ale ten prvý krok vôbec nemusí byť o tom, že okamžite opustíš korporát. Môžeš začať bokom, v komunite, v menšom projekte, cez stretnutia s ľuďmi, ktorí rozmýšľajú podobne. Možno narazíš na problém, ktorý ťa začne zaujímať natoľko, že bude stáť za pokus to riešiť. A možno práve z toho sa časom stane startup. A ak to nebude startup? Tak možno to bude niečo zmysluplné, čo z teba spraví šťastnejšieho človeka, než si dnes. Aj to je veľmi dobrý dôvod skúsiť niečo nové.
Aké máš plány s The Spotom do budúcna? Kam by si chcel, aby sa tento projekt posunul o pár rokov?
Rozbehli sme viacero iniciatív, ktoré náš Spot posunú výrazne viac od coworku k inovačnému hubu a urobíme všetko pre ich úspech, pričom sa zamýšľame nad tým, ako neobmedziť niektoré naše aktivity iba na Bratislavu, resp. len náš fyzický priestor. A popri tom všetkom chcem, aby sme si zachovali to najdôležitejšie, príťažlivosť pre dobrých ľudí.
„Chcem, aby sa The Spot stal miestom, ktoré ovplyvňuje rozhodnutia šikovných ľudí, či už ide o to, ostať na Slovensku, vrátiť sa, alebo tu niečo nové začať. Miestom, kde majú vzťahy, väzby a komunitu, s ktorou chcú tvoriť. Tu.“
Rozhovor vznikol v spolupráci s The Spot.
